Pôvodne sme sa mali stretnúť cez Vianoce, no keďže niektoré rodinky, ktoré bývajú v krízovom centre boli na prázdninách u svojich rodín, stretnutie sme preložili a urobili sme dobre. Najprv sme z auta povynášali oblečenie, ktoré sme pre nich vyzbierali v zbore a potom prišli na rad darčeky, koláče a sladkosti. Som rada, že si Marek nezabudol doma gitaru, lebo keď on hrá a spieva, ani jedno srdce neostáva nedotknuté Božou prítomnosťou.
Na začiatok sme všetky deti naučili pieseň „Či si veľký a či malý a či akurát, Boh ťa ma rád“. Je to úžasná pieseň, ktorou k nám Boh hovorí, že miluje všetkých ľudí bez ohľadu na to ako vyzerajú, ako sa cítia, či sú šťastní, alebo majú problémy.
Pri započúvaní do rozprávky o stratenej ovečke sme sa mohli dozvedieť, že hoc má dobrý pastier 99 ovečiek, ak sa mu jedna stratí, ide ju hľadať. Keď ju nájde, obviaže jej rany, postará sa o ňu a teší sa z nej, že ju našiel – presne ako náš dobrý pastier Pán Ježiš.
Potom prišla na rad pesnička „Keď Pán Ježiš bol maličký“ a my sme zistili, že keď bol Ježiš malý určite neleňošil, ale pomáhal svojim rodičom. A tak sme sa v tanci učili hobľovať, pilovať, vodu nosiť, drevo rúbať i klince pribíjať.
V rozprávke „ Ako ide vajce na vandrovku“ sme zasa zistili, že ak by vajce poslúchlo svoju mamičku sliepočku a nehovorilo by stále – ja viem, ja viem – určite by neskončilo uvarené na tvrdo v brušku svojho gazdu.
Celým večerom nás sprevádzal Marek na svojej gitare, takže poviem vám, že do tanca sme nemuseli nútiť nikoho.
Príjemný večer sme zakončili rozdávaním darčekov a posedením pri koláčikoch, vzájomných rozhovoroch a objatiach. Zdalo sa mi, akoby sa Božia láska rozliala do nášho stredu a všetci sme boli spokojní a šťastní. A tak s modlitbou, aby všetky mamičky s deťmi, ktoré bývajú v krízovom centre našli nový začiatok, novú nádej v lepšiu budúcnosť, zamestnanie a ubytovanie a aby Boh zahojil ich zranené srdcia, sme sa rozlúčili. No nie na dlho, lebo čoskoro sa zasa uvidíme.