Deti biť alebo nebyť rodičom III.

Zamilovanie môže byť krásne, ale v nesprávnom čase vypôsobí veľa bolestí. Ak napríklad stredoškolák začne vážnejší vzťah, musí počítať s tým, že normálne manželstvo môže začať asi za päť až sedem rokov. Preťahované očakávanie vypôsobuje horkosť. Niekedy sa stáva, že rodič trestá svoje dieťa ,alebo sa mu nepáčia jeho nedostatky, nenávidí ich, ale ani netuší, že sú to vlastne jeho nedostatky – rodičove. V prípade, že dieťa bolo dlhšie choré, rodičia sa pozabudnú a pokračujú ďalej v uvoľnení výchovných princípov, zvlášť v poslušnosti, ktorú dodržiavali pred jeho ochorením. Treba sa vždy snažiť primerane konať s dieťaťom ako so zdravým.

Pre kresťanov býva otázkou, kedy má byť dieťa na základe jeho viery pokrstené vodným krstom do mena Otca i Syna i Svätého Ducha. Prekvapím vás, to nie je vecou rodiča, ale záleží to od viery dieťaťa. Manželia medzi sebou majú hovoriť o rôznych výchovných a nápravných situáciách vo vzťahu ku svojim deťom, ale nemali by tieto veci riešiť pred deťmi, ani by deti nikdy nemali vidieť hádku rodičov, zvlášť vo veci výchovy. Rodič by sa mal vážne zaoberať tým, ako sa jeho dieťa tvári. Dá sa z toho veľa usúdiť. Zamračená tvár môže dávať najavo, že žiadostivosť hriechu je upretá na neho. Po dieťati si však nemožno vynucovať, že musí všetko povedať. Ak to rodič urobí raz – dvakrát necitlivo, dieťa sa môžeť pre dôvernejšie rozhovory uzatvoriť.

Naši starí otcovia a staré matky veľa o výchove nefilozofovali. Snažili sa robiť to, čo videli za dobré. Chlapca vychovávali, aby bol mužom a v budúcnosti dobrým otcom. Dievčatá boli vychovávané ku tomu, aby sa z nich stali zrelé ženy, budúce matky. Zdôrazňujem, že chlapcov treba vychovávať v mužov a dievčatá v ženy. Deti majú mať jasnú identitu, že sú chlapcom alebo dievčaťom. Tretia, či ďalšia alternatíva neexistuje. Preto sa netreba prekvapiť, že sa táto identita prirodzene ukáže už vo veku dvoch-troch rokov. Netreba byť nad tým zhrozený, ale potešiť sa z toho a správne a jemne usmerňovať ďalší vývoj dieťaťa. Je vhodné dávať chlapcom chlapčenské hračky aj oblečenie, a dievčatkám hračky vhodné pre dievčatká. Rodičia, zahoďte a vzdajte sa svojej starej túžby, že sa vám mal narodiť chlapec (dievča). Z hĺbky srdca sa potrebujete vzdať starej túžby a vyprázdniť svoje srdce od sklamania. S tým súvisí aj obliekanie, hry a utvrdzovanie identity. Mamičky, samozreme aj otcovia, by nikdy nemali chodiť obnažené pred svojimi deťmi. Niektorí chlapci, ktorí tieto veci doma zažívali, sa z tohoto dôvodu stali morálne úchylní.

Naši príbuzní

Nie je dobré dovoliť dieťaťu akúkoľvek závislosť, ktorá nie je v súlade so Slovom Božím. Dieťa sa nemôže stať viac závislým od starých rodičov alebo od iného človeka ako od vlastných rodičov. Ak dieťa celkom vážne povie, že má radšej babku alebo tetu ako rodičov, to už je vážny stav a treba preskúmať, kde je príčina. Tí iní, zvyknú deťom viac dovoliť, lebo im chcú urobiť dobre, bez ohľadu na to, či je to pre ne prospešné alebo nie. V takom prípade treba jasne dotyčnému, ktorý zasahuje do Bohom stanoveného vzťahu rodič – dieťa, povedať, aby s tým prestal. Ak to neurobí, treba urobiť jasné a radikálne oddelenie i za cenu, že bude „oheň na streche“. Ten po čase dohorí, ešte trochu bude dymiť, ale potom sa vzťahy urovnajú. Je to dôležité pre dieťa aj z toho dôvodu, že do budúcnosti sa jeho Bohom určené nasmerovanie na rodičov premení na Bohom ustanovené nasmerovanie na svojho zmluvného manželského partnera. To však neznamená, že by sme mali držať dieťa ako v inkubátore, že by sa nesmelo dotknúť nikoho ani nikto jeho.

Pedagógovia, vychovávatelia, tréneri

Rozhodne im nemôžeme dovoliť žiadne dôvernejšie vzťahy, zvlášť osobné (!) so svojimi pedagógmi ani vychovávateľmi či trénermi! Pozor zvlášť na kabinety a osobitné doučovania. Učitelia majú deti vyučovať konkrétne predmety a nemajú na nich duchovne vplývať! A naviac, takto ich uchránime pred možnými pedofílnymi kontaktmi. Zo skúseností vieme, že aj rôzni rodinní príslušníci zneužívali deti v školskom či predškolskom veku, dievčatká i chlapčekov. Preto sa treba detí spýtať, ako sa s nimi hrali, či im dávali dolu nohavičky a čo im ukazovali. Rodičia, chráňte si svoje deti! Buďte dospelí. Ak máte dôvodné podozrenie, treba radikálne zastaviť každý možný kontakt. Asi štvrtina dievčatiek a pätina chlapčekov v USA bola sexuálne zneužívaná. V štátoch EU asi takáto štatistika nebola urobená, ale podľa mojej skúsenosti to nie je oveľa lepšie. Horšie na tom je dlhodobý vplyv na duševný a duchovný vývoj dieťaťa. Slúžili sme začínajúcej profesionálnej prostitútke, ktorú sexuáne zneužíval jej otec ešte v predškolskom veku.

Pedagógovia by nemali mať iný vzťah so svojimi žiakmi či poslucháčmi okrem takého, za ktorý sú platení. Prečo by mal mať nejaký pedagóg číslo mobilu tvojho dieťaťa a písať si s ním esemesky? Každý častejší kontakt s dospelým človekom by mal byť vo svetle a my by sme mali vedieť, či je v poriadku. Dieťa máme ochraňovať od všetkých negatívnych vplyvov, od všetkých ľudí, ktorí môžu negatívne vplývať na vývoj nášho dieťaťa. Bez ohľadu na to, či sa to dieťaťu páči alebo nie. Rozhodne by naše dieťa nemalo chodiť ani do bytu či na iné miesta, kde je k dispozícii akékoľvek porno a podobne. Možno chránime svoje dieťa pred všetkým zlým, ale chodí na miesto, kde môže pozerať televíziu a video, ktoré mu doma nedovoľujeme. Dieťa nevie, keď ide do záhuby. Keď odídu vaši hostia, prekontrolujte aké časopisy u vás zanechali. Vyhoďte ich, ak sú zlé (najprv tie časopisy).

V čase esemesiek sa mládež učí komunikovať bez „obaľovania“ myšlienok. Ak by sa dvaja komunikujúci dívali vzájomne do očí, určite by si mnohé veci nepovedali, čo sú ochotní napísať esemeskou. Esemesky umožňujú komunikáciu bez zábran. Potom mládežníci jednajú podobne aj v bežnom živote.

Možno povieš, že keď je toľko problémov pri výchove, tak radšej nechcem mať deti. V normálnej ľudskej prirodzenosti je potreba mať deti. Ubezpečujem ťa, že mať vychované deti je skvelé. Je to výborné, že máš možnosť tešiť sa ešte aj na vnúčatá. Ak je Boh tvojím Pánom a poslúchaš Ho, sám Svätý Duch ti bude ukazovať ako máš konať v rôznych situáciách. Neponáhľa sa. Ukáže ti to vtedy, keď to budeš potrebovať.

Presadzovanie sa u detí

V priebehu výchovy sa môže stať, že sa dieťa začne presadzovať. Napr. s otcom jedná drzo, arogantne a odmieta poslušnosť. V takom prípade je vhodné, aby dieťa pokarhala matka, tak sa zvýrazní jednota rodičov, aj jednota vo výchove. Zvlášť sa to stáva vo vzťahu detí k matkám. Ale keď je rodič doma sám, má túto vec vyriešiť – pokarhať úmerne k veku dieťaťa a prekročeniu medze.

Rodič by mal citlivo usmerňovať záujmy dieťaťa a mal by mať na zreteli: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a všetko ostatné vám bude pridané.“ Treba si položiť otázku, či tá konkrétna záujmová oblasť je pre dieťa prospešná alebo škodlivá, či to nie je otváranie sa žiadostiam tohoto sveta. Je rozumné sledovať, na čo sa dieťa sústreďuje. Ak je to dobrá vec, citlivo ho v tom podporovať, ak zlá, citlivo ho obmedzovať, vysvetľovať a v niektorých prípadoch radikálne zakázať. Doporučujte deťom, čo majú čítať a čo majú pozerať.

Klamanie je mimoriadne vážnym priestupkom detí. Hoci na začiatku to môže byť celkom nevinné, ale postupne sa z toho môže vyvinúť životný štýl klamania. Klamanie má spravidla cieľ. Klamaním sa získava neoprávnene výhoda. Preto pri zistení klamania treba niekoľko pokojných rozhovorov k tomu, aby dieťa pochopilo škodlivosť jeho konania. Niektoré deti si v určitom veku vytvoria taký stav, že samé nevedia čo je pravda. Dospelý by to nazval fantazírovanie. Treba s tým citlivo zaobchádzať. Ak dieťa hovorí o svojich snoch, tri-štyrikrát to snáď možno vypočuť, ale potom to zhodiť ako nedobrú vec. Sny bývajú semenišťom fantazírovania a klamania, prípadne iných vplyvov. Nevypytujte sa detí čo sa im snívalo, otvárate ich okultizmu. Nenaučte dieťa hovoriť to, čo predpokladá, že očakávate, že povie.

Ovocie Ducha

Nevychovávať deti k lojalite a k tolerancii ku hriechu, ale ani ku kompromisu s hriechom, vychovávajte ich do svätosti.

Nie rodina sa má podriaďovať dieťaťu, ale dieťa sa má podriaďovať rodine, rodičom. Dieťa netreba len učiť, ale treba ho aj naučiť konkrétne pracovať. V popredí cieľa výchovy má byť na prvom mieste ovocie Ducha – charakter, na druhom mieste dary Ducha, a až potom vedomosti.

Naučte deti, aby sa vedeli sústrediť na konkrétnu činnosť. V živote budú efektívnejšie. Naučte ich sebadisciplíne. Naučte ich, že sú stvorené na obraz Boží, že nemusia stále žuvať žuvačku, lebo nie sú stvorené na obraz kravy! Ani si pri učení nemusia odklepávať do rytmu, veď nie sú kyvadlom hodín. Nemusia pri všetkom počúvať hudbu. Prečo ich naučiť žiť v „dopingu“? Prečo ich pripravovať na život v závislosti od niečoho a nie od Boha.

Závislosť

Je mnoho druhov závislostí, hoci všetky majú jeden spoločný koreň – neposlušnosť, nezodpovednosť voči sebe, nedisciplinovanosť. Človek sa dostáva do závislosti zväčša nedbalosťou. Jednoducho preto, že nedbá na to, čo hovorí zákon, čo hovorí zdravý rozum, čestní ľudia, lekári a návod na život, ktorý nám dal Boh, Biblia. Zo skúseností vieme, že nadmerná snaha mladých ľudí po nezávislosti od rodičov (a často od starších ľudí vôbec) spravidla končí závislosťou od alkoholu, drog, atď., ale aj v príživníctve … Človek síce stále hľadá spravodlivosť, pokoj a radosť, no často na zlom mieste, alebo so zlými ľuďmi.

Človek sa nestáva alkoholikom po vypití litra koňaku, ani po vyfajčení krabičky cigariet nemusí byť závislý od cigariet. Ale pravdou je, že keby dbal na dobré rady, nestal by sa závislým.

Nemusí to byť len takzvaná návyková závislosť. Je veľa ľudí, ktorí robia to, čo sami nechcú robiť. Nevedia prečo a predsa „to“ robia. Často nevedia, že „to“ nemajú robiť. Cítia však, že „to“ musia robiť, aj keď s tým vnútorne nesúhlasia. Niektorí „to“ robia vedome, zo začiatku snáď radi, iní pod tlakom vnútorného donútenia. Všetci potrebujú pomoc. Platí to o fajčiaroch, alkoholikoch, závislých od drog, ale aj o „jedákoch“, ktorí musia stále jesť, alebo žuvať, či počúvať hudbu. Niekto je úplne zotročovaný, napríklad televíziou, nejakou vášňou, sebaukájaním, hracími automatmi. Iní sú nútení stále rozprávať, klamať, závidieť, mať strach, hnev. Niektoré osoby majú stále pocit odmietnutia, samoty, neschopnosti, slabosti, choroby, stálej únavy… Mnohé z týchto pocitov, nutkaní, zvádzaní, obťažovaní, vedú až k samovražedným úmyslom, v tom „lepšom“ prípade, k únikom z reality. Začarovaný kruh sa uzatvára. Závislosť zotročuje. Sú ľudia, ktorí potrebujú oslobodenie od duchovnej – duševnej závislosti od človeka, niekedy dokonca od mŕtveho.

Cesta do závislosti má najčastejšie korene v rodine – neusporiadané rodinné pomery, rozvody, odmietnutia, alkoholizmus, nezáujem o deti, alebo aj vyhovenie deťom vo všetkom…

Veríme, že každý môže byť oslobodený od uvedených závislostí a vplyvov. Máme biblickú nádej, dobré očakávanie a trvalú radosť, ktorá vyviera z hĺbky srdca, ktorú môže dať jedine Boh. A tak, ako je napísané v Jakubovom liste, „Modlitba z viery zachráni chorého, Pán ho pozdvihne.“ (Jak 5:15)

Pre každého platia tieto slová pre rodičov aj pre deti

Môj synu, pozoruj na moje slová; nakloň svoje ucho k mojim rečiam. Nech neodídu od tvojich očí; ostríhaj ich prostred svojho srdca. Lebo sú životom tým, ktorí ich najdú, a celému ich telu lekárstvom. Nado všetko, čo treba strážiť, strež svoje srdce, lebo z neho pochádza život. Odstráň od seba prevrátenosť úst a vzdiaľ od seba krivolakosť rtov. Tvoje oči nech hľadia priamo vopred, a tvoje víčka nech sa dívajú priamo pred teba. Urovnaj stezu svojej nohy, a nech sú upravené všetky tvoje cesty; neuhni sa ani napravo ani naľavo; odvráť svoju nohu od zlého.“ (Pr 4:20-27)

Ing. Gabriel Minárik, (24. 11. 2006), vydané v mesačníku Logos č. 9/2005

Kresťanské spoločenstvo Poprad
Moyzesova 27 (3368/25), 058 01 Poprad (V areáli OSBD za Kauflandom)
IBAN: SK21 7500 0000 0040 0792 9670
©2019 Kresťanské spoločenstvo Poprad, všetky práva vyhradené.