Eucharistia

V čase reformácie sa tieto veci stali tak vážne, že mnohí pretrpeli smrť upálením na hranici, zvlášť v 16. storočí, lebo nesúhlasili s učením Rímskej cirkvi, čo sa týka večere Pána. V Husitskej vojnesa veriaci postavili proti zákazu používania kalicha pri večeri Pána. Dožadovali sa popri chlebe prijímať aj víno, odvolávajúc sa na Ježišove slová : „Pite z neho všetci.“ (Mt 26:27) Riešenie názorových, či teologických rozdielov prevzala do rúk inkvizícia a pálenie na hranici, nie Božie slovo.

Židovský sviatok paschy (pesach), priamo súvisí s Veľkou nocou – s vyslobodením Izraelitov z Egypta. Mojžišov zákon priamo nariaďoval dodržiavať pamiatku vyjdenia z Egypta. (Ex 12:25-27) V rámci desiatej rany bolo treba natrieť veraje krvou baránka. Tým sa oslobodili Izraeliti zo smrti od zhubcu a zo 400-ročného otroctva v Egypte. Týchto sviatkov sa zúčastňovali aj Jozef s Máriou. (Lk 2:41) Ježiš sa tiež, po dovŕšení veku 12 rokov, zúčastňoval sviatkov paschy. Pascha je predobrazom obete Pána Ježiša Krista a jej dôsledkov. Izraeliti boli vyslobodení zo smrti a z otroctva skrze obetovanie jednoročného baránka – paschu. Obeťou pravého baránka – Ježiša Krista – sú veriaci vyslobodzovaní z moci hriechu a večnej smrti. (1Kor 5:7)

Pesach

Prví obrátení v cirkvi boli Židia, veď Ježiš bol poslaný len ku strateným ovciam Izraela a slúžil im ako Mesiáš. Úlohou apoštolov sa stalo neskôr hlásanie evanjelia – dobrej správy – aj pohanom, až do posledných končín zeme. Jeruzalemský zbor sa takto skladal z takých ľudí, pre ktorých Mojžišov zákon nebol neznámy. Zvyk veľkonočnej večere dobre poznali a aj pred svojím obrátením ho zachovávali. Apoštoli povedali veriacim Ježišovu žiadosť, že odteraz majú „toto robiť na Jeho pamiatku“, lebo v Ňom sa to naplnilo a na základe novej krvi vytvorilo Novú zmluvu. Pascha sa robila ako predobraz na pamiatku vyjdenia Židov z otroctva, kým večera Pána sa robí na pamiatku dokonalej obete Ježiša Krista. V Ňom – v Ježišovi Kristovi sa naplnila Nová zmluva v Jeho krvi. Kresťania sa s vierou, s nádejou a očakávaním rozpomínajú pri Pánovej večeri, že budú jesť plod viniča s Nazaretským Ježišom Kristom v Božom kráľovstve. (Lk 22:17-18) Jeruzalemský zbor praktizoval večeru Pána ako hostinu súrodencov. (Sk 2:42) Z listu Korinťanov (11. kap.) vidieť, že sa to uskutočňovalo v rámci večere – nasýtenia sa, kde boli pohostení aj chudobní. Pavol pokarhal Korinťanov za kladenie veľkého dôrazu na jedlo a vynechanie spomienky na Ježišovu večeru a Jeho obeť.

V prvých storočiach došlo k oddeleniu večere ako stravy, hodov lásky, od večere Pána. Večera Pána sa konala v nedeľu skoro ráno, ešte pred svitaním, lebo v Rímskej ríši nebola nedeľa pracovným voľnom (iba po roku 321 bolo takto ustanovené Konštantínom).

Mučeník Justinos

Z popisu mučeníka Justinosa, ktorý sa nachádza v jeho dieleApologia I vieme, ako prebiehalo zhromaždenie v Ríme okolo roku 150 po Kr. Svoje dielo poslal cisárovi ako spis obhajoby kresťanských zhromaždení, aby takto rozptýlil mýlne domnienky, ktoré sa vytvorili okolo uzavretých zhromaždení kresťanov. V kapitolách 65-67 hovorí o eucharistii takto:

V zhromaždení bratov – lebo takto ich nazývame – chlieb a kalich vína zmiešaného s vodou nesú tomu, kto je predstavený bratov. On vezme chlieb a kalich do svojich rúk, vznesie žehnajúco – ďakovnú modlitbu v mene Syna a Svätého Ducha k Otcovi celého vesmíru a zdĺhavo vzdá vďaku Bohu za to, že nám milostivo dal takéto dary. Potom, keď predstavený dokončí vďakyvzdanie, všetci prítomní ľudia na to povedia: Amen. Amen je hebrejské slovo a značí staň sa tak. Potom ako predstavený skončí modlitbu a ľud povie amen, tí, ktorých volajú diakonmi, rozdelia chlieb a víno zmiešané s vodou medzi prítomných a odnesú tým, ktorí sa nezúčastnili zhromaždenia. Toto jedlo voláme eucharistiou.

V III.-V. storočí sa začalo veriť, že sa fyzická skutočnosť chleba a vína premení na telo a krv. Čoraz väčšia úcta sa začala dávať hmote – chlebu a vínu, začali sa rozširovať rôzne povery a ustupovalo spoločenstvo s Kristom. Tento ústup od spoločenstva s Nazaretským Ježišom Kristom pokračuje aj v súčasnosti. Namiesto Nazaretského Krista sa vyzdvihuje eucharistický Ježiš. Niektorí zavádzajú Máriino večeradlo, znižujú Jeho dokonalú obeť, že bola nedostatočná, atď…

Nadprirodzený pokrm?

Jeruzalemský Cyril v roku 386 vyučoval: „Neochvejnou vierou ver, že čo sa zdá byť chlebom nie je chlieb, aj keď má chuť chleba, ale je Kristovo telo; a to čo sa zdá byť vínom, nie je víno, aj keď má chuť vína, ale je to Kristova krv.“

Protestanti, evanjelikáli a charizmatici nevedia prijať uvedený názor, lebo Ježiš Kristus neurobil žiadny taký zázrak, v ktorý by bolo treba veriť. Jeho zázraky boli zjavné a zmyslami vnímateľné. Keď uzdravil slepého, nikoho nenútil veriť, že je uzdravený hoci je slepý. Všetci videli, že už vidí. Keď vzkriesil mŕtveho netvrdil, že hoci vyzerá ako mŕtvy, je živý. Predstavme si, že by takýmto zázrakom premenil vodu na víno. Starejší ochutná a hovorí: „Požiadal som o víno, vy ste mi dali vodu.“ Sluha tvrdí: „To je víno, pane. Musíte mať vieru.“ Správca: „Má to vzhľad vody, chuť vody, nevonia to, je to voda.“ „Potrebujete mať väčšiu vieru“, nalieha sluha. „Je to zázrak.“ Starejší: „Toto nie je zázrak, ale podvod!“

Podobne nemôžu uveriť, že by bolo možné jesť telo Ježiša Krista, lebo by to bolo v rozpore s Ježišovým slovom, ktoré hovorí: „Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vylučuje sa do stoky?“ (Mat 15:17) Apoštoli rozumeli aj Ježišovým slovám, keď im povedal, aby pili jeho krv, že to hovorí obrazne. Nijaký Žid by nepil krv, lebo to mali prísne zakázané: „Nijakú krv nesmiete jesť!“ (Lv 7:26)

Čoraz viac sa začal vidieť v chlebe a víne nadprirodzený pokrm, dávajúci tajomnú účasť na nebeskej podstate tela a krvi osláveného Pána. Prekážkou takéhoto ponímania je už samotná jednoduchá skutočnosť, že v Pavlových slovách sa o poslednej večeri nehovorí priamo o víne, ale o kalichu, teda o obeti. Pavol hovorí o Novej zmluve v Kristovej krvi. Pozornosť obracia na Krista a na udalosť súvisiacu s Ježišovou smrťou. Spomínaná krv je vždy chápaná ako krv vyliata Ježišom Kristom. Ide tu o obrazné označenie konkrétnej Ježišovej smrti, nie o tajomstvo obsiahnuté v kalichu alebo vo víne. Podobne aj slová o tele Kristovom majú v prvom rade na mysli pozemské telo obetované na kríži. Telom, ktorým sa podľa výroku 1Kor 10:17 stávame jedným Telom, jasne hovorí o pospolitosti cirkvi, ktorá je zjednotená navzájom Ježišom Kristom, a tak je nazývaná Telom Kristovým – cirkvou.

Stojí za zmienku všimnúť si, že Kristove slová nezazneli nad chlebom, ale až pri jeho lámaní – rozdeľovaní. Chlieb bol jedený ako súčasť slávnostnej večere jedenia baránka. Kedy, a ktorý chlieb sa premenil, v ktorom momente? Ak by bola pravda, že Ježiš Kristus premenil chlieb na svoje telo, tak potom z akého dôvodu obetoval seba – svoje skutočné telo, prečo sa obetoval na kríži? Ak Ježiš premenil víno na svoju krv, tak potom už na odpustenie hriechov nebolo potrebné vyliatie Jeho vlastnej krvi.

Božie veci

Pascha bola sviatkom – spomienkou na vyjdenie z Egypta. Je rozdiel medzi vyjdením z Egypta a spomienkou na vyjdenie z Egypta. Je rozdiel medzi jednou dokonalou obeťou „Lebo jedinou obeťou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú,“ (Žid 10:14) a večerou Pána, lebo tá je tiež spomienkou na dokonalú obeť Ježiša Krista, ale má aj hlbší význam, lebo sa nejedná iba o spomienku. V tom prípade by Pavol neuvádzal: „Kto by teda jedol alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi.“ (1Kor 11:27), ale jedná sa o spoločenstvo so zmŕtvychvstalým Ježišom Kristom.

Mechanické chápanie, keď Ježiš hovoril: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.“ (Ján 6:56) je v rozpore s Kristovým vyučovaním, lebo On, čo hovoril, hovoril ako duchovná osobnosť, spravidla hovoril o duchovných veciach. Tak, ako nemôžeme mechanicky prevziať Ježišove slová: „On sa obrátil a povedal Petrovi: Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ (Mat 16:23) a domnievať sa, že Peter je satan. Vytrhnutie niekoľkých veršov z kontextu Biblie privádza ľudí k nepravde. Potrebujeme mať zmysel pre Božie veci.

Rímska cirkev kladie na eucharistiu extrémny dôraz. Kódex kánonického práva kánon 246 uvádza: „Stredobodom celého seminárskeho života má byť slávenie eucharistie…“ Kánon 899 uvádza, že „eucharistické slávenie je úkon samého Krista a cirkvi, v ktorom Kristus Pán službou kňaza obetuje seba samého, podstatne prítomného pod podobami chleba a vína Bohu Otcovi a veriacim, zapojeným do jeho obetovania, sa dáva ako duchovný pokrm.“ Chápanie večere Pána ako obeť je v rozpore s Božím slovom. Obete za hriechy skončili. „A kde sú oni (hriechy) odpustené, tam už niet obety za hriech.“ (Žid 10:18) „Ale to, čo obetujú, obetujú zlým duchom a nie Bohu.“ (1Kor 10:20)

Dokonalá obeť

Medzi biblickým Ježišom Kristom a tzv. eucharistickým Ježišom je biblický, aj logický rozdiel. Nazaretský Ježiš Kristus sa raz a dokonale obetoval: „Lebo jedinou obeťou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú.“ (Žid 10:14) Ale ten eucharistický sa musí obetovať mnohokrát, každý deň: „Každý kňaz koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. No tento priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po Božej pravici.“ (Žid 10:11-12) Nedá sa to vysvetliť inak, iba tak, že sa jedná o dve rozdielne osoby.

Večera Pána je svedectvom udalosti, že zasľúbený Ježiš Kristus zomrel za naše hriechy, vstal z mŕtvych, sedí po pravici Otca a znovu bude osobne prítomný v svojom ľude.

Pánova večera má veľký duchovný obsah. Je to skutočné duchovné spoločenstvo skrze vieru s naším Baránkom – Ježišom Kristom. Večera Pána sprostredkováva život, nie biologické vegetovanie – biologické bytie, ale nebeský život. Cez Pánovu večeru sme pripravovaní na vzkriesenie. Dostávame sa do sféry bytia s Ním a On sa dostáva do našej sféry bytia. Nejedná sa o žiaden tajomný vzťah – mystérium, okultizmus, ale o zmluvný vzťah so živým Bohom, veď preto Pavol upozorňuje: „Nech človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha.“ (1Kor 11:28) Kto nemá svedectvo v sebe, nech neje. Ako sa má skúmať? Určite podľa Božieho slova (názoru). Azda nasledujúce časti Biblie by tomu mohli dobre poslúžiť. Ako základ „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený…“ (Mk 16:16) Treba si všimnúť, že „ten kto uverí, ten sa dá pokrstiť„. Krstia sa len tí, ktorí uverili, nie neveriaci, pohania, deti. „Kto neuverí, bude súdený.“ Aj ďalšie: Ján 1:12-13; 3:3-6; 1Ján 1:5-10; Sk 2:32-47; … Večera Pána je vedomé prihlásenie sa k Novej zmluve v Ježišovej krvi, ktorou nás vykúpil z hriechov do večného života s Ním.

Ing. Gabriel Minárik, (06. 11. 2005), vydané v mesačníku Logos č. 3/2005

Kresťanské spoločenstvo Poprad
Moyzesova 27 (3368/25), 058 01 Poprad (V areáli OSBD za Kauflandom)
IBAN: SK21 7500 0000 0040 0792 9670
©2019 Kresťanské spoločenstvo Poprad, všetky práva vyhradené.