O manželstve a rozvode I.

Náš Boh, Boh Abraháma, Izáka, Jákoba, Otec nášho Pána Ježiša Krista, vytvoril pre človeka dokonalé podmienky, aby bol šťastný a vo všetkom prosperoval. Keď stvoril človeka – Adama – videl, že nie je človeku dobre osamote, preto učinil mu pomoc, ktorá mu bola roveň: „Potom riekol Hospodin Boh: Nie je dobré človeku byť osamote. Dám mu pomoc, ktorá mu bude roveň.“ (1Moj 2:18) Boh chce, aby ľuďom bolo dobre, aby manželka bola manželovi roveň, aby bola jeho potešením. „Nech je požehnané tvoje žriedlo a teš sa zo ženy svojej mladosti.“ (Pr 5:18)

Boh už na počiatku dáva krásny program pre muža a ženu. „Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom.“ (1Moj 2:24) Muž priľne k svojej žene a budú jedno telo. Zdôrazňuje to aj Pán Ježiš, keď hovorí: „Preto opustí človek otca i matku a pripojí sa k manželke, i budú dvaja jedno telo, takže už nie sú dve telá, ale jedno. Čo teda Boh spojil, človek nerozlučuj!“ (Mt 19:5-6) Je dôležité všimnúť si, že už nie sú dve telá, ale jedno – nová bytosť. Vybraná rebrová kosť z Adamovho tela sa navracia na svoje miesto. Je napísané: „Nato povedal človek: Toto je už kosť z mojich kostí a telo z môjho tela.“ (1Moj 2:23)

Nová zmluva nechápe manželstvo ako putá, ako trpké jarmo, ale neustále obnovovanie sa v láske, jej prehlbovanie, prečisťovanie, hľadanie dokonalejšej formy vzťahu a vedieť vyjadriť svoju spolupatričnosť s druhou stranou, s ktorou je v jedinečnej zmluve. Vzájomne prijímaný sex je prirodzenou radostnou súčasťou manželstva. (Pr 5:18-19; Kaz 9:9; Veľp 1:13)

Čo Boh na počiatku utvoril, to dokonalá obeť Ježiša Krista ako Vykupiteľa získala späť a vyzdvihla na vyššiu úroveň. Novozmluvné manželstvo je na vyššej úrovni, ako bolo manželstvo v Starej zmluve. Manželstvo by mohlo a malo byť pre znovuzrodených kresťanov „Nebom na Zemi“ a pritom by nemuseli vyvíjať nadmerné úsilie v záujme tohto cieľa. Každý jedinec potrebuje spoznať Božiu vôľu z Biblie pre seba a pre spoločný život v manželstve a presadzovať ju do praxe. Vedome sa pričiniť o to, aby manželstvo bolo dobré a vedome budovať spoločenstvo medzi sebou. V podstate to znamená priblížiť sa ku Kristovmu charakteru. Veľmi sa mýlia tí manželia, ktorí si myslia, že ich manželstvo sa stane dobrým len preto, že sa milujú, že jednoducho do toho vstúpia „tak, ako šteňa do brechania“. Je na škodu kresťanských manželstiev, že v niektorých denomináciách, zboroch sa jasne nevyučuje o intímnych vzťahoch, hoci je to taká sila, ktorá vie udržať spolu aj manželstvá neveriacich. Čo sa o tých veciach naučili od učiteľov telesnej výchovy a „svätej tradície“, to nestačí, ale často práve napomáha k rozpadu manželstva. Záštitou dobrého manželstva je Boh. Sex určil Boh pre manželov a nie pre predmanželský život a ani pre slobodných.

Manželstvo podľa Biblie je zmluvný vzťah medzi manželmi pred Bohom na základe Božieho Slova. Prorok Malachiáš hovorí: „Pýtate sa: Prečo je to? Preto, lebo Hospodin bol svedkom medzi tebou a ženou tvojej mladosti, (…) ona je tvojou družkou a zmluvnou manželkou!“ (Mal 2:14) Dôležitý je aj 16. verš: „Lebo nenávidím rozvod – vraví Hospodin„. (Mal 2:14) Boží dokonalý plán pre muža a ženu je večné spojenie manželov v jedno telo. To jedno telo je nová duchovná bytosť. Rozvod znamená zamordovanie tejto novej duchovnej bytosti.

Zmluvný vzťah

Manželstvo sa nezačína láskou, ale uzavretím zmluvy. Obdobie pred manželskou zmluvou je hľadanie Božej vôle pre tých dvoch, jedného muža (nie chlapca) a jednej zrelej devy (nie dievčaťa). Manželstvo je dlhá spoločná cesta až po smrť. Prorok Ámos píše: „Či idú dvaja pospolu, ak sa nedohodli?“ (Am 3:3) Láska prekonáva aj smrť, lebo aj v novom, oslávenom tele, hoci budeme ako anjeli, budeme sa poznať, tak to vyučujú učitelia Písma. Manželstvo je úzka, dlhá cesta, celoživotný zmluvný vzťah, ktorý garantuje dobré svedomie veriacich a nerušený rozvoj Cirkvi. Teda túto dlhú cestu treba obom dokonale zvážiť pred uzavretím manželskej zmluvy a získať presvedčenie, že patria k sebe. Boh odpovedá pokojom.

Manželstvo je stav, kde tí dvaja priľnú k sebe. Veď je napísané: „Dvaja sa majú lepšie ako jeden, lebo majú odmenu za svoju námahu. Lebo ak padnú, jeden zdvihne svojho druha, beda však samotnému, ak padne! Nemá druhého, čo by ho pozdvihol.“ (Kaz 4:9-10)

Manželská zmluva okrem iného sprostredkováva pri príležitosti uzavretia manželstva silu do spoločných modlitieb manželov. „A zase vám hovorím: Ak sa dvaja z vás dohodnú na niečom na zemi, že budú prosiť o to, dostane sa im toho od môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mt 18:19) Je to vzácny a silný prísľub. Je určený hlavne pre manželov. Boh prisľubuje, že keď sa na niečom konkrétnom zhodnú a budú sa za to modliť, niečo konkrétne prosiť, tak to dostanú.

Neexistuje taký manželský konflikt, ktorý by veriaci pomocou Pána nevedeli vyriešiť a ukončiť. Nezmieriteľnosť a nenávisť manželského partnera dáva tušiť, že nenávidiacemu chýba Kristov charakter. Niekedy je smutné počuť, ako niektorí aj medzi znovuzrodenými kresťanmi argumentujú proti svojmu manželskému partnerovi, ako hľadajú príčinu, aby ospravedlnili svoj stav bez lásky: „Stala sa protivnou, nestará sa o mňa, zraňuje ma, nedá sa s ňou rozprávať, to je osteň v mojom boku, atď.“ Mnohé ženy takto trpia ako hrdinky a dostávajú sa do beznádejného stavu. Iné denne hovoria, čo zlé urobil ich manžel, neuvedomujúc, že pracujú na rozvode.

Normálnou náležitosťou kresťanského charakteru je odpúšťanie. Ak k tomu nedochádza z oboch strán, vzniká ťažké ovzdušie, mrzutosť, vzájomné obžalovania, hnev, citový útlak. Nezmieriteľní, zahorknutí manželskí partneri držia jeden druhého pod citovým útlakom a často skúšajú „kto dlhšie a viac vydrží“. Odpustenie nie je otázkou citov, ale je to otázka vôle, rozhodnutia vôle, vyslovenia a zmeny. Ako ani manželstvo nie je založené na citoch, ale na manželskej zmluve, ktorá je uzavretá z vlastného slobodného rozhodnutia, tak isto aj odpustenie je slobodné vôľové rozhodnutie.

Cesta neverných je ich záhubou

Manželského partnera nemožno prirovnávať k ideálom krásy, ale nemožno si ho ani zoškliviť plynutím času, nemožno ho opustiť ani vtedy, keď ochorie alebo mu vznikne fyzický, či iný problém. Následkom toho nemožno proti nemu stavať nereálne požiadavky a nemožno obrátiť svoje oči na inú osobu s takou žiadostivosťou, ako to robia synovia tohto sveta. Ježiš hovorí: „Ale ja vám hovorím: Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci.“ (Mt 5:28)

Bohabojný, verný manžel sa nekochá v kráse inej ženy, neživí nežné city voči iným ženám, ani len v tajnosti netúži byť s nimi spolu, dôverne sa zhovárať s druhou ženou miesto svojej. Tak isto aj veriace kresťanské ženy sa nechovajú tak, aby tým dali možnosť vzniku ilegálnym vzťahom, flirtovaniu, nehľadajú citovú oporu, útechu, prejavy porozumenia a nežnosti u iného muža. Nezvýrazňujú svoju ženskú podstatu svojím vyzývavým alebo skryto zvádzajúcim obliekaním.

Kto uzavrel manželskú zmluvu ako dospelý z vlastnej vôle, z vlastného rozhodnutia, tá platí pred Bohom na celý život bez ohľadu na to, či sobáš bol urobený v kostole alebo nie. Boh neakceptuje žiadnu výhovorku zunovania, ochorenia, zostarnutia partnera. Diabol v dôsledku hriechu môže vytrieť lásku z mysle, z vedomia partnera, ale to nie je dôvod na rozvod podľa Božieho Slova. Zavčas si treba rozmyslieť, čo prináša manželská zmluva: platnosť na celý život, z ktorej sa nedá vycúvať. Lebo Boh nezmenil svoj názor, ktorý vyjadril na počiatku (1Moj 2:24), ktorý Pán Ježiš znovu potvrdil (Mat 19:5-6, 9). Keď sa v zbore dovolí robiť kompromis, dokonca súhlasiť s nebiblickým rozvodom, to zahriešni celý zbor a obmedzí prijímať Božiu milosť.

Je smutné, keď aj kresťan začne uvažovať tak, že pred 10-20 rokmi si zle vybral svojho manželského partnera a naviac vyhľadáva náboženské výhovorky a rozprávky, čím chce obhájiť svoj nemilovaný stav a svoju vyhorenosť, a chce sa oslobodiť od svojho zunovaného manželského partnera. Či je rozdiel medzi Cirkvou a svetom, veriacim a neveriacim, nasledovaním Krista a patričnosťou k Beliálovi, keď svoj plán naplní? Bolo by dobré, keby všetky vrchnosti vedeli, že aj na nich sa vzťahujú Božie a morálne zákony tak isto, ako na každého človeka. „…ten, kto cudzoloží so ženou, nemá rozum; chce si zničiť život, kto tak činí.“ (Pr 6:32) „Dobrý rozum získava priazeň, ale cesta neverných je ich záhubou.“ (Pr 13:15)

Je opovážlivosťou, čo i len myslieť jednému z manželských partnerov na rozvod a nie to ešte aj vysloviť. Je smutné a zahanbujúce, ak takéto myšlienky má kresťan, dokonca vedúci cirkvi, zboru. S ľútosťou musíme priznať, že v Amerike i v Európe sa z času na čas vyskytnú pastori, duchovní vodcovia schopní obhajovať svoj rozvod. Akákoľvek argumentácia sa stáva prázdnym táraním pre ovečky, ak vo svojom vnútri rozpoznajú hriech arogantného kazateľa, nech by akokoľvek silno a dlho kričal. Ježiš hovorí, že sa máme navzájom milovať: „Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ (Jan 13:35) Hlásané Slovo takého kazateľa nemá dôveryhodnosť. Soľ stratí svoju slanosť, keď ovečky vidia, že muž nemiluje svoju manželku. Taká Cirkev, zbor, ktorú vedie pastor neoprávnene rozvedený (podľa Biblie), stratila svoju hodnovernosť, čiže svoju vhodnosť svedčiť o Božom charaktere. Takýto rozvod pastora znemožňuje prijatie a vychovávanie úprimných obrátencov, neodzrkadľuje Boží obraz, Boží charakter, je zlým príkladom pre svoje ovečky.

Samson a Dávid

Ak niekto vedome koná proti Božiemu zákazu, musí počítať s následkami, samozrejme nie hneď: „Pretože rozsudok nad zlým skutkom sa nevykonáva ihneď, preto rastie ľuďom odvaha páchať zlo.“ (Kaz 8:11) Vedomé konanie proti Božiemu zákazu znamená večný následok. Pripomeňme si k tomu aj Božie Slovo: „Lebo Boh neľutuje dary milosti a povolanie„. (Rim 11:29) Boh neodníma svoje dary, pomazanie. Dobrý príklad vidíme v Knihe Sudcov (13.-16. kapitola). Hospodin obdaril Samsona obrovskou silou. Osliou čeľusťou zabil 1 000 okupantov – Filištíncov. Potom spáchal hriech, bol u neviestky. Prestal vidieť okolité veci duchovne, nevidel svoj hriech. Ale i tak vráta mestskej brány v Gaze zobral aj s verajami a vyniesol na temeno vrchu pred Hebronom. Úžasná sila. „…pomyslel si: Vyviaznem z toho ako dosiaľ, strasiem sa ich. Ešte totiž nevedel, že Hospodin odstúpil od neho. Filištínci ho chytili, vypichli mu oči a odviedli ho do Gazy. Tam ho sputnali okovami a vo väzení musel mlieť zrno ako dobytok.“ (Sud 16:20-21) S Božím darom sa neoplatí zahrávať si.

Pozrime sa na Božieho služobníka Dávida. Nevidel svoj hriech, že cudzoložil s manželkou Uriáša, ktorého neskôr dal zabiť a všetko chcel zakryť. Až prorok Nátan priviedol Dávida k pokániu. Dávid prosil Hospodina, aby mu neodňal Svätého Ducha. A Boh mu vyhovel, ale tento hriech tragicky ovplyvnil ďalší osud jeho ako aj všetkých, ktorým kraľoval (2Sam 11.-12. kapitola).

Z uvedeného vidíme, že keď bol niekto Bohom pomazaný a spáchal veľký hriech, Božie obdarovanie mu nebolo ihneď vzaté. To je pre neho skalou úrazu, smrteľného úrazu, ak neurobí hlboké verejné pokánie.

Úprimní členovia, ktorí hľadajú svätosť, sú zranení a v tom lepšom prípade hľadajú iný zbor. Písmo hovorí, že vedúci majú byť vzorom, „…buďte vzorom stádu„. (1Pet 5:3) Ak sa vedúci zboru rozviedol (neoprávnene), stal sa negatívnym vzorom. „Vedúci musí byť bezúhonný„. (Tit 1:7) Veď ako môže taký človek nájsť trvalý pokoj, ktorý je unavený a znechutený svetskými problémami, keď to isté nájde aj vo svojom zbore. Preto je celkom prirodzené, že zbory, kde sa hľadá svätosť a ktoré nesú čisté evanjelium, chcú dodržovať každé Božie Slovo, majú tendenciu sa od takýchto jednotlivcov izolovať.

Rozvedení manželia už nikdy nebudú takí, akí boli predtým. Aj ich deti zažili sklamanie v láske svojich rodičov. Dokonca rozvod sa dotkol i ďalších ľudí tak, ako smrť blízkeho, v tomto prípade zmasakrovanie živého, milujúceho spoločenstva, rozfranforcovanie živého tela – manželstva utvoreného Bohom. To bolí a má dôsledky na potomstvo, ktoré možno odstrániť len Božou mocou.

Ing. Gabriel Minárik, Ing. Anna Mináriková (25. 04. 2008), vydané v mesačníku Logos č. 4/2008

Pokračovanie nabudúce

Scroll Up
Kresťanské spoločenstvo Poprad
Moyzesova 27 (3368/25), 058 01 Poprad (V areáli OSBD za Kauflandom)
IBAN: SK21 7500 0000 0040 0792 9670
©2020 Kresťanské spoločenstvo Poprad, všetky práva vyhradené.