Väčšia časť členov generácie, ktorá nemyslí na následky, je už na začiatku strednej školy po krk ponorená do kultúry „kamoš-parta-drogy“. Vo svojich dvadsiatich rokoch musia bojovať proti vyhoreniu. Takto sa stávajú „žúry“, sexuálna neviazanosť, konzumácia alkoholu a drôg dennou pravidelnosťou v ich životoch. Dnes je už samozrejmosťou tetovanie alebo plastické operácie. Do ich životného štýlu patria letné festivaly, časté party – aj počas školského roka, extrémne, nebezpečné adrenalínové športy a čoraz drsnejšie zábavné zážitky. To všetko je náhradou za zdravý duševný stav a hľadanie zmyslu ich života. Nie je náhodné, že väčšina populárnych šlágrov v ich okruhu hovorí o nezmyselnosti života, o zmarených snoch, o pochmúrnych, beznádejných stavoch alebo o nezodpovedaných otázkach. V porovnaní s európskym priemerom, maďarská mládež má dokonca víziu ešte pre beznádejnejšiu budúcnosť.
Mnohí hovoria, že budúcnosť patrí mladým, ale málokto sa stará o to, aká bude dnešná mládež o dvadsať-tridsať rokov, keď súčasná mladá generácia bude reprezentovať ľudstvo. Hedonistický životný štýl moderných západných spoločností dosiahne ten stav, aký bol za čias Noacha, Sodomy, Babylonu alebo v čase pádu Rímskej ríše. Na začiatku 21. storočia ľudia nepovažujú za zlé alebo hanebné ani predmanželský sexuálny život, ani konzumáciu ľahkých drôg, dokonca žijú slovami proroka Izaiáša: „svoj hriech ohlasujú ako Sodoma, ani ho netaja“ (Iz 3:9). Tínedžeri, ktorí si zvolili sebaničiaci životný štýl, považujú zdržanlivé chovanie sa mladých, ktorí sú reprezentantmi biblických hodnôt, za nudných, dokonca nimi aj opovrhujú.
Na zvyky a životný štýl dnešnej spoločnosti, rodín a jednotlivcov majú čoraz väčší vplyv módne smery sprostredkované prostredníctvom médií. Na spôsobe myslenia dnešných desať- a dvadsaťročných je už vidieť vplyv hnutí, ktoré ovplyvňujú mladých a „inovácie“ predošlej generácie na mládežnícke roky dnešnej vekovej skupiny štyridsať, päťdesiat a šesťdesiatročných. Dá sa očakávať, že aj nasledujúce desaťročia sa budú formovať podľa stupnice hodnôt dnešnej mládeže. Z krízy konzumnej spoločnosti a priebehu jej rozpadu je vidieť to, že vedie späť k sexuálnej revolúcii. Nové ideológie, ktoré vznikli v šesťdesiatych rokoch –feminizmus, „uvoľnenie“ teplých, liberalizácia interrupcií, rozšírenie zobrazovania ľudského tela pre reklamy, neviazaný a zavčasu začatý pohlavný život, a ďalšie – viedli tam, že model rodiny pozostávajúci z jedného otca a matky, respektíve detí, začal byť potláčaný do úzadia. Neodolateľný pôžitok bez rizika (vďaka tabletkám na zamedzenie otehotnenia) zlikvidoval dovtedy platné morálne zábrany. Ľudia uverili, že sexuálne hriechy a naplnenie žiadostí takejto povahy je to, čo ich uvoľňuje a robí šťastnými. Paralelne s týmto začali považovať za zastaralé tradičné mužské a ženské úlohy, najstaršie biblické princípy týkajúce sa manželstva brať s otáznikmi. Degenerácia, ktorá nastala v histórii ľudstva v tejto oblasti, je následkom predchádzajúcich okolností, ktoré nakoniec v každom prípade viedli k zmene epochy a k hromadnej katastrofe. Nakoľko základné duchovné zákony riadia osud, preto prestúpenie týchto nikdy nezostane bez následkov v životoch ľudí.
Chýbajúci otcovia
S rozmnožením partnerských vzťahov, „otvorených manželstiev“, dokonca dnes už aj „rodín“ homosexuálov s adoptovanými deťmi, respektíve rozvedených rodín s jedným rodičom, zo života mládeže zmizli otcovia, ktorí predtým dávali výchovu a boli príkladom. V biblickej spoločnosti boli vždy otcovia zodpovední za svoje rodiny, ktorých prvoradou úlohou bolo učenie detí Božím zákonom. Podľa štúdií odborníkov dnešná výchova jedným biologickým rodičom, respektíve chýbajúca výchova detí žijúcich v rodine, ktorá je štruktúrovaná novým spôsobom, jednoznačne vedie k takým negatívnym následkom, ako je závislosť na tabak, alkohol a drogy. Deti nedostatkom otcov stratili požadované normy, vzory, v krízových situáciách potrebné usmernenia, istotu, že sa môžu na niekoho spoľahnúť. Princípy takých hodnôt, ktoré sú už dnes označované ako konzervatívne, ako je ctiť si rodičov a autority, „radovanie sa z radosti toho druhého“, „platiť za dobré dobrým“ alebo hoci aj empatia, sa začínajú úplne vytrácať zo zvykov výchovy dnešnej doby. Podľa predpovede apoštola Pavla zodpovedajúcej nášmu obdobiu, v spoločenstvách, ktoré stratili hodnoty, zostala jediná, nikým nekritizovaná hodnota: peniaze. Dnes väčšina rodičov – nezávisle od schopnosti, od záujmového okruhu – chce svoje dieťa, ktoré je pred výberom svojho povolania, postaviť na takzvanú „peňažnú dráhu“.
Deti z neúplných rodín počnúc od jaslí po školu, sú väčšinou všade obklopené iba ženami. Tak v prvých desiatich rokoch svojho života sú nútené pozerať sa do očí takej feminálnej dominancie, z ktorej v plnej miere vypadne použiteľný obraz muža ako vzor. Priamym dôsledkom chýbajúcich otcov je, že sú čoraz horšie očakávania mládeže v súvislosti s budúcnosťou. A Maďari sú v rámci nových členských štátov Európskej Únie najpesimistickejší, keď je reč o ich budúcnosti. Mládež nezaujíma budúcnosť a ju ovplyvňujúci politický a hospodársky vývoj. Nechce o nej hovoriť, bojí sa otázok týkajúcich sa budúcnosti, je rozčarovaná, bezcieľna, agresívna. Pre mladých je charakteristické hrať sa na inú osobu, sú strojení, bezmocní a vystresovaní.
Mládež postavená zoči-voči výzvam tínedžérskeho veku by v prvom rade očakávala pomoc od svojich rodičov, ale keď v tomto kritickom období zostane odkázaná sama na seba, padne do depresie, alebo do narcizmu. Často ju sami rodičia alebo profesori povzbudzujú, aby svojím prestúpením zábran mravnosti, čo najskôr sa začala „stávať zrelou“ povedzme v oblasti praktizovania pohlavného života.
Ak výchova v rodine skončí fiaskom, vtedy ani školská sústava nevie novým generáciám ukázať smer. Jedna štúdia pre profesorov tvrdí, že podľa študentov v učebných predmetoch chýba „dimenzia budúcnosti, globálna perspektíva“. Častou tendenciou je, že na mentálnej a duchovnej úrovni sa už v detskom veku vytratí otvorenosť pre fungovanie sveta, vnútorná zvedavosť, mládež nevie, prečo chodí do školy. Všeobecnou životnou filozofiou sa stalo to, že nakoľko žijeme len raz, vychutnajme si a využime život za cenu čo najmenšieho vynaloženia síl.
Závažné problémy zapríčiňuje skutočnosť, že dnešné deti neskoro dozrievajú, mnohí po maturite ešte roky nevedia, čo si majú počať, „ešte sa nechcú zaviazať, ešte by nechceli pracovať na vedúcich miestach“. Miesto zamestnania sú omnoho príťažlivejšie – oproti vyššiemu vzdelávaniu – letné party, festivaly. Tento infantilný postoj súvisí aj s tým, že mládež sa stáva finančne závislou na rodičoch do čoraz vyššieho veku a čoraz neskôr si zakladá vlastnú rodinu. Dnes už nie je zriedkavé, že po ukončení štúdia ešte aj do veku tridsať rokov býva u rodičov.
V našom storočí sa globálne udomácnili nové hodnoty a také princípy, ktoré kresťan stojaci na biblických základoch nemôže akceptovať. Davy na Zemi znovu unášajú so sebou diabolské myšlienky v dnešných dňoch považované za nové, o výsledku ktorých Ježišovo proroctvo o posledných dňoch hovorí: „A preto, že bude rozmnožená neprávosť, ochladne láska mnohých.“ (Mat 24:12)
Prevzatie moci mládežou
Po dvoch veľkých svetových vojnách nastala vo svete konsolidácia. Potom – aspoň v západnej civilizácii – prišli desaťročia pomerne oslobodené od bojov. Vtedy sa začalo viditeľné odcudzovanie sa staršej a mladšej generácie, ich nezmieriteľný boj. Kým skôr vždy mládež tvorila silu väčších revolučných hnutí, od 70. rokov sa v ich kruhoch vytvoril ten životný pocit, že už nič nezostalo, prečo sa búriť. Po tomto tínedžeri už nevložili svoju silu do uskutočnenia ušľachtilejších, svet vylepšujúcich ideí, ale oddali sa duchu Ameriky päťdesiatych rokov, ktorého v maďarčine charakterizujú „tri R“. Slovenský význam toho je: „divokosť, vzbura, ničenie“. „Revolúcia mládeže“ nútila mladších ako dvadsaťpäť rokov obliekať sa do rovnakých šiat a prijímať hudobné módne vlny. Stálym heslom obdobia sa stalo, že „never nikomu, kto už mal tridsať rokov!“. Biblia vyzdvihuje dôležitosť preukázania úcty rodičom a starším, ale už aj v 5. knihe Mojžiša môžeme čítať o generácii, „ktorá si nectí starého človeka“. Výstražným príkladom pred nami je aj Roboam, ktorý zapríčinil rozdvojenie Izraela. Bol to syn Šalamúna, mladý kráľ Judska, ktorý za dôležitejšiu pokladal radu svojich rovesníkov, ako varujúce slová sivovlasých poradcov otca, dokonca ešte aj o svojom otcovi – o ktorom Biblia hovorí ako o najmúdrejšom človeku všetkých čias – sa vyjadril s pohŕdaním. Nemusíme ísť ďaleko, keď chceme nájsť generáciu spomínanú Mojžišom. Možno nikdy v dejinách sveta nebola taká priepasť medzi rodičmi a deťmi, ako v našom období. Koreň problému sa skrýva v názore, že mladosť sama o sebe nie je hodnotou, ale je iba stavom, ktorý dokonca veľmi rýchlo končí. Nedostatok obrazu budúcnosti má za dôsledok aj to, že tínedžeri nie sú schopní samých seba si predstaviť ako zvráskavených starcov. Preto sa opovažujú nemilosrdne rodičov zhadzovať, kritizovať zvyky, vzhľad a všetko, čo v médiách, a ani v ich hlavách nie je „trendové“. Autor Knihy prísloví dokonale popísal generačné napätie v tomto období: „Je pokolenie, ktoré zlorečí svojmu otcovi a nedobrorečí svojej materi.“ (Pr 30:11) Jeden súčasník, taliansky spisovateľ, vo svojom majstrovskom diele s názvom Honba na starých ironizuje takto: „Nad štyridsiatkou je považovaný každý za starého. A nová generácia nenávidí a opovrhuje starými.“ Heslom mládeže v novele je „Bi starého, bi!“, akoby to bolo vyšité na zástavy moderných spoločností. Keď pomyslíme iba na desivé správy tohtoročného školského polroka, ľahko si spomenieme, o koľkých násiliach sme mohli počuť, ktoré sa udiali vo vnútri, medzi stenami školských zariadení. V nejednom prípade žiaci alebo ich rodičia stĺkli učiteľa, dvaja gymnazisti zabili svojho priateľa v Kaposvári a iba vo Veľkej Británii sa tohto roku už šestnásti tínedžeri stali obeťami vrážd. A spoločnosť, tak sa zdá, sa nemohúco pozerá na bitkársku, nožom sa bijúcu, dokonca dnes už aj k vraždám sa uchyľujúcu mládež. Zle pochopený humanizmus natoľko prehĺbil krízu, že kým ombudsman deti oboznamuje na samostatnej vládnej stránke o ich právach, zatiaľ o práve rodičovskej facky a jej kriminalizovaní nepretržite prebiehajú diskusie.
Každý druhý maďarský tínedžer trávi viac ako 3 hodiny týždenne počúvaním hudby, a cez víkendy 44 percent z nich aj viac ako 5 hodín. Nové hudobné skladby získavajú v prvom rade z internetu. 13 percent mládeže disponuje viac ako 15-tisíc hudobnými nahrávkami, čo zodpovedá viac ako 1000 kusom tradičných albumov. Pre maďarskú mládež je zvlášť dôležitá módnosť, čiže stotožnenie sa s druhými, páčenie sa druhým. Väčšina z nich (64 percent) si aspoň raz za mesiac kupuje nové šaty, a vtedy minie skoro 14-tisíc forintov.
Arató Júlia (28. 06. 2009), preklad Anna Mináriková, upravené
Pokračovanie nabudúce