Slová Boha a človeka

Citlivejší človek si sám uvedomuje, že má nejakú prázdnotu vo svojej duši, vo svojom srdci a rôznym spôsobom sa ju snaží vyplniť. V uvedenom citáte od apoštola Pavla (1Kor 1:1-3) sa dá vidieť súvislosť lásky a Boha. V 1. Jánovom liste (4:16) je jasne napísané, že Boh je láska. Ak spojíme tieto dva úseky Písma, dôjdeme k významnému záveru, že láska má byť vo všetkom a my očakávame, že to sa aj stane.

Najvýznamnejším prostriedkom ľudskej komunikácie je jazyk, slová. Teda aj slová by mali byť v láske a každá reč by mala byť nesená láskou. V dnešných dňoch však celý svet ovláda reč bez lásky. Veľmi kritickou je táto situácia v osobnej sfére. V rodinných vzťahoch so svojimi blížnymi je reč skôr nástrojom odcudzenia a odmietnutia ako prostriedok zblíženia.

Reč, slová sú v podstate duchovnými prejavmi, prostredníctvom čoho môžeme spoznať, čo sa skrýva v srdci človeka, lebo Ježiš hovorí: „Z plnosti srdca hovoria ústa“ (Mt 12:34). Rečou sa vyjaví skutočný stav človeka. Človek svojimi slovami ovplyvňuje svoje okolie tým, čo je v ňom. Ľudia si často svojimi rečami vyrobia problémy. Veď je napísané: „Hovoriť mnoho nie je bez hriechu“ (Pr 10:19). Je celkom bežné vidieť ľudí, ako hovoria zbytočne, hovoria prázdne slová, ako ubližujú slovami, ako zle programujú svoju budúcnosť slovami.

Podstatný rozdiel medzi rečou Boha a človeka je v tom, že slová človeka sú oddeliteľné od tých vecí, o ktorých hovorí. Avšak Božia reč je vyslovením – sprostredkovaním skutočnosti, lebo v Jeho slovách sú obsiahnuté veci. V Božej reči je vždy prítomná skutočnosť významu slova.

Adamove slová pred pádom do hriechu disponovali stvoriteľskou silou. Adam pomenovaním zvierat začal budovať ľudskú vládu nad zemou a podriadenie viditeľného sveta pod seba. Taktiež pomenovaním stvorených vecí oznamoval svetu lásku jeho Stvoriteľa. Všetko, čo Boh stvoril, je povolané k milovaniu. Konečným cieľom Božieho zásahu do celého univerza je, „aby Boh bol všetkým vo všetkom“, respektíve, aby láska bola všetkým a vo všetkom. Posledný historický súd zničí všetky mocnosti a sily stojace proti všadeprítomnosti Božej lásky. Boh zničí každé kniežatstvo a každú vrchnosť a moc (1Kor 15:24). Láska premôže, zruší sily zla, nenávisti a ničenia. Boh – Láska bude vo všetkom a všade. Všetko bude mať podiel z lásky Stvoriteľa. Všetko a každý na základe svojho slobodného rozhodnutia bude Božiu lásku opätovať láskou. Slová budú mať príslušný obsah – lásku.

Prehlbovanie hriechu ľudstva

Clanky: Slova_Boha_a_clovekaAdam po svojom páde priznal svoj čin Bohu. Kain však už klamal. Hospodin riekol Kainovi: „Kde je Ábel, tvoj brat? a Kain povedal: Neviem. Či som ja strážcom svojho brata?“ (1Moj 4:9). Kain veľmi dobre vedel, že on ho zabil. Kain chcel zabudnúť na svoj zločin ako aj na samotného Ábela. Akoby ho nikdy nebol zabil a akoby Ábel nikdy nebol ani žil. Zabudnutie je technikou sebaklamu hriešneho človeka. Hriech sa nedá zabudnúť, hriech treba vyznať a urovnať, čo je možné. Kainova reč bola prvou – ale nie poslednou, ktorá vyslovila satanov plán súvisiaci s ľuďmi a dala do chodu zlomyseľnú reč, ktorej konečným hlásateľom na konci obdobia dejín bude „človek hriechu“, Antikrist. Zlá, adamovská náklonnosť k hriechu zasiahla do celej ľudskej rasy. Stali sme sa deťmi hnevu (Ef 2:3). To znamená, že v ňom nie je láska z prirodzeného pôvodu, dokonca prameň jeho vnútorného života sa stal nepriateľský voči Stvoriteľovi. Pavol píše Rimanom „Všetci sa odchýlili, napospol stali sa neužitočnými, niet toho, kto by činil dobro, niet ani jedného“ (Rim 3:12). Pre počiatočný hriech medzi Bohom a ľudskou prirodzenosťou sa vytvorila nezlučiteľnosť, v dôsledku čoho nastala prázdnota spoločenským problémom ľudstva.

Človek bez Boha nie je schopný nezištnej lásky. Ale Boh nám dal Svätého Ducha, skrze ktorého je v našich srdciach rozliata Jeho láska. Vtedy, keď je ľudské srdce plné Svätého Ducha, vtedy má ľudská reč obsah, silu a vplyv. Každý veriaci sa musí na základe svojej slobodnej vôle rozhodnúť, či bude opätovať Božiu lásku, či bude milovať svojho blížneho ako seba samého, či mu ukáže cestu spásy.

Prúdy živej vody

Clanky: Slova_Boha_a_clovekaK Otcovi vedie iba jedna cesta, a tou je chodenie v Kristovej láske a v poslušnosti Kristovi. Ježiš hovorí: „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a pije! Kto verí vo mňa jako hovorí písmo, rieky živej vody potečú z jeho vnútra. Ale to povedal o Svätom Duchu, ktorého mali dostať uverivší v Neho“ (J 7:37b-39a). Pán najprv povoláva k sebe do svojej blízkosti, do svojej prítomnosti každého človeka, kto si uvedomuje duchovno-duševnú chudobu, kto prahne po Božej prítomnosti. Apoštol Marek cituje Ježiša: „Čiňte pokánie a verte v evanjelium!“ (Mk 1:15).

Obrátenie sa a aj viera je odpoveďou človeka na Božie volanie. Na každého volá pravý Boh, volá aj na Teba a povoláva Ťa k svojmu Synovi Ježišovi Kristovi k Tvojmu Vykupiteľovi, aby si Ho prijal do srdca, aby si Ho urobil Pánom svojho života, aby Jeho život bol tvojím životom, Tvojou prirodzenosťou, aby si našiel, spoznal Toho, kvôli ktorému si sa narodil, ktorý Ťa aj doteraz miloval, jedine v ktorom nájdeš povolanie, zmysel svojej existencie a s kým môžeš žiť naveky. Pýtaj Pána, aby Ťa naplnil Svätým Duchom. Ak sa aj vyprázdnilo a vyschlo Tvoje srdce, znovu sa naplň Božím Duchom, aby prúdy živej vody vytekali z Tvojho srdca, z Tvojich úst, Aby Tvoje slová neboli iba akustickými javmi vo svete, ale aby Tvoje slová sprostredkovali pre ľudí život, Ducha.

Ing. Gabriel Minárik, (02. 07. 2007)

Kresťanské spoločenstvo Poprad
Moyzesova 27 (3368/25), 058 01 Poprad (V areáli OSBD za Kauflandom)
IBAN: SK21 7500 0000 0040 0792 9670
©2019 Kresťanské spoločenstvo Poprad, všetky práva vyhradené.