Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN 1. novembra 2005 na počesť oslobodenia najväčšieho nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau (Osvienčim) v roku 1945.
Konal sa pod záštitou a za účasti primátora mesta Banská Bystrica pána Mgr. Petra Gogolu ako aj ďalších významných hostí: veľvyslanca Izraela jeho Excelencie pána Alexandera Ben Zvi-ho, podpredsedníčky Národnej rady SR pani JUDr. Jany Laššákovej, podpredsedu BBSK RNDr. Ladislava Topoľského, predsedu Židovskej náboženskej obce v Banskej Bystrici Ing. Juraja Turčana a za účasti organizátorov: Jaroslava Kříža, predsedu Občianskeho združenia Kresťanské spoločenstvo Milosť a PhDr. Stanislava Mičeva generálneho riaditeľa Múzea SNP v Banskej Bystrici.
Ako rečníci vystúpili:
primátor mesta Banská Bystrica Mgr. Peter Gogola, ktorý hovoril o tom, že Banská Bystrica je krásne mesto s množstvom krásnych miest a príjemných zákutí, ale je tu aj hrozné miesto, kde svojho času bolo zavraždených stovky ľudí bez toho, aby rozumeli prečo. Len preto, že boli predstavitelia istého národa. A vetou „človeče, nedopusť!“ vyjadril túžbu, aby sa to už nikdy neopakovalo.
Jeho Excelencia veľvyslanec Izraela na Slovensku pán Alexander Ben Zvi vážne hovoril o tom, že fašizmus a nacizmus je zvrhlá ideológia, ktorá vypôsobila množstvo nevinných obetí. Ale, že zároveň tu došlo aj k zlyhaniu ľudskosti našich predkov, ktorí to umožnili, čo si je treba s pokorou pripustiť. Aj dnes je potrebné rázne odmietnuť fašizmus a nacizmus a brániť jeho šíreniu určitými radikálnymi skupinami, a nedovoliť svojou nevšímavosťou, aby sa ich nenávisť mohla v spoločnosti presadiť.
Podpredsedníčka NR SR JUDr. Jana Laššáková pripomenula deň oslobodenia vyhladzovacieho tábora v Osvienčime 27.1.1945, a vyzdvihla aktivitu Kresťanského spoločenstva Milosť a Múzea SNP v tejto osvetovej činnosti ohľadom holokaustu počas II. sv. vojny.
Predseda Kresťanského spoločenstva Milosť Jaroslav Kříž, ako organizátor, uviedol dôvody usporiadania tohto spomienkového večera. Tak v prvom rade jednoducho preto, že zahynulo obrovské množstvo ľudí, mužov, žien a detí . 6 000 000.
A preto, aby sme prispeli k vyjasneniu správneho obrazu o holokauste v slovenskej spoločnosti.
Tiež uviedol osobnú skúsenosť, ktorá zmenila jeho nazeranie na holokaust, keď mal možnosť navštíviť Múzeum histórie holokaustu v pamätníku Jad VaŠem (pamätník mien) v Jeruzaleme.
Uvedomil si, že príbeh holokaustu nemá obdobu. A preto nemôžeme pripúšťať, aby sa zmenšoval, alebo dokonca popieral, a musíme vystupovať proti tým skupinám, ktoré propagujú antisemitizmus.
Tiež priznal, že v Slovenskej spoločnosti sa nachádza latentný, ale iracionálny antisemitizmus prameniaci z falošných a zámerne vykonštruovaných predsudkov. A že európske kresťanstvo počas tejto hrôzy skrachovalo, pretože žiadna z cirkví sa oficiálne nepostavila proti Hitlerovi, ale buď sa báli, alebo sa s tichým súhlasom prizerali, alebo dokonca oficiálne spolupracovali s nacistickým režimom. A tak vyjadril nad týmto ľútosť a snahu o odpustenie. A konštatoval, že to čo je antisemitské, nemôže byť zároveň kresťanské.
Generálny riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici PhDr. Stanislav Mičev odprezentoval prednášku o Osude židovského národa (1939 – 1945) na Slovensku, (podobnú si môžete pozrieť aj TU. ktorá historicky hovorí o spoločenských a politických pomeroch na Slovensku v tej dobe, a poukazuje teda na to, že nemáme byť na čo hrdí ohľadom našich predkov, ba čo viac, skôr sa musíme hanbiť. Na konci 30 rokov 20. storočia žilo na Slovensku 140 000 Židov, dnes ich tu žije asi 3000. Pán Mičev položil zaujímavú otázku, že kto tu vlastne stratil viac, keď sme si z našej spoločnosti odrezali jednu vetvu fantastickej kultúry.
Predsedu Židovskej náboženskej obce v Banskej Bystrici Ing. Juraj Turčan poďakoval organizátorom a všetkým zúčastneným za uctenie si pamiatky obetí holokaustu.
Tieto rečnícke vstupy boli obohatené umeleckými predstaveniami. Vystúpili speváčky Mgr. Jana Belková, pedagogička zo ZUŠ v Banskej Bystrici a Danka Babicová, študentka konzervatória, v ktorých podaní odzneli dve piesne: Zbor židov s textom v taliančine a Jeruzalem zo zlata (Jerušalajim šel zahav) s textom v hebrejčine, sprevádzané na klavíri Petrom Dekrétom.
Na záver vystúpila známa džezová interprétka a šansonierka, speváčka Jana Orlická, ktorá za klavírneho doprovodu Petra Jankecha (člen orchestra Vlado Vizár Quartet a tiež Revival & Traditional Jazz Band) zaspievala piesne: Višňovská balada o láske a Modlitbu Kadiš, obe s textom v hebrejčine.