V otčenáši sa hovorí: … verím vo vzkriesenie tela a život večný… Ak je duša večná a telo sa vzkriesi, čo sa stane s našimi spomienkami, zážitkami, vedomosťami… čo naše vlastnosti, povahové črty? Ako sa môžu vo večnosti stretnúť ľudia rôznych vierovyznaní, národností, z rôznych období z dejín ľudstva, z rôznej kultúry, rôznej vzájomnej náboženskej, povahovej aj národnostnej nevraživosti a intolerantnosti?
Čo je človeku nemožné a nepochopiteľné to je u Boha možné a riešiteľné. Je dobre dávať si takéto otázky. Robil to aj Dávid napríklad v žalme 8. Do neba sa však dostanú iba tí, ktorí splnia Božie požiadavky na vstup. Biblia jasne vyjadruje Božie názory a nároky na spasenie. Ak je Boh spravodlivý, potom je jasné, že bude potrestaná každá neprávosť človeka bez ohľadu na osobu. Biblia píše, že odplata za hriech je smrť, ale darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi.
Teda každý človek zhrešil a dostal sa pod odsúdenie a nemá schopnosť vymaniť sa z trestu odsúdenia. Preto našiel Boh riešenie pre človeka, že Boží Syn opustil nebo, stal sa človekom presne takým ako sme my, zobral na seba všetky hriechy ľudstva, a keďže bol bez hriechu vykúpil nás vlastnou smrťou a zachránil nás od súdu. Takže naša spravodlivosť nie je v našom snažení sa vlastnou silou byť dobrým, ale v tom, že uveríme a prijmeme Ježišovu spravodlivosť. V liste Jánovom sa píše, že kto má Krista, má večný život a kto nemá Krista, ten nemá v sebe večný život v Božom kráľovstve, ale večné odsúdenie spočíva na ňom. Preto sa každý človek musí rozhodnúť, či príjme alebo odmietne Božieho Syna Ježiša Krista. Veď v tom sa ukázala Božia láska k ľuďom, že za naše hriechy potrestal svojho Syna, aby tí, ktorí uveria a príjmu jeho obeť sa mohli stať Božími deťmi. To zo srdca prajem aj Vám.