Piati „zarytí“ optimisti vyrážajú od Domu Viery. Cieľom je tentokrát okružná trasa v Slovenskom raji.
Vystúpili sme za tunelom v Stratenskom kanone. Krátka príprava a rezkým krokom štartujeme na prvý úsek nášho výletu – Havraniu skalu. Mäkký listnatý podklad sa strieda so snehovými poliami. Občas sa objavia zľadovatelé úseky skál. Opatrnosť je na mieste. Cvak… Cvak.
Ako dobre, že sme potlačili lenivosť a výhovorky, prečo neísť. Ani očakávanie dažďa sa nenaplnilo. Bezvetrie. Ticho. Očami blúdime po prekrásnej prírode. Majestátne buky v svadobnom tanci, v korunách stromov spievajú tichú pieseň svojmu Stvoriteľovi. Les nás vťahuje do svojho objatia…
Ako tradične, ja a Majka začíname s varením. Samozrejme len s verbálnym. Tentokrát sa podáva recept na výrobu domáceho kravského syra s bylinkami. Mňam.
Cesta rýchlo ubieha. Blížime sa na kopec. Na nohy „mačky“, obrniť sa opatrnosťou. Nesprávny krok by ukončil naše putovanie, a to nie len v Slovenskom raji, ale aj na Zemi.
Havrania skala. HÍ.
Dych vyrážajúce výhľady do okolia. V diaľke sa trblieta priehrada Dobšinská Maša. Cvak… Cvak. Je čas na dobroty.
Druhý úsek bol asi najťažší. Príkrym zľadovatelým svahom dostať sa k Občasnému prameňu nám trvalo skoro hodinu. Význačný slovenský prírodovedec a geológ Dionýz Štúr tu v 19. storočí objavil prameň a následne inicioval vybudovanie malej prírodovedeckej technickej pamiatky. Zaujímavé. Cvak… Cvak.
Obzeráme si náučné tabule. Žije tu rys, vlk, jeleň, líška, ďateľ… Buk, tis, jedľa… Do akej krásnej krajiny nás Boh zasadil…
Posledné úseky nášho putovania boli prechádzkou. V dobrej nálade obchádzame skalné masívy Veľkých a Malých Zajf. Medzi stromami sa objavuje horáreň Piesky. Úplne nová asfaltová cesta nás dovádza k malej chatkovej oblasti Stratenská Píla. Vynárajú sa spomienky. Tu sme boli s našimi deťmi, keď boli malé. Mali sme čln, tu sme sa kúpali. Milá clivota. Cvak… Cvak.
Cesta sa kľukatí úzkym kaňonom. Vľavo horský potok so pstruhovou populáciou, vpravo horolezecké skalné steny. Cvak… Cvak.
Vyústime v obci Stratená. Dohadujeme sa, v ktorej reštaurácii sa občerstvíme. Nakoniec to vyriešime šalamúnsky. Vedľa cesty, postojačky, zbaštíme svoje „hamky“ z batohu. V dobrej nálade a so smiechom, že to bola výborná záhradná reštaurácia, s výhľadom na hory, prichádzame k autu.
Prešli sme 19 km, priemerná rýchlosť chôdze 5,5 km/hod., spálili sme 2130 kJ.
Cvak.
Milan