Život v beznádeji
V mladosti som počúval punk-rock, takže som všetko nenávidel. Od 15 rokov som trpel depresiami a liečil som to alkoholom. Hľadal som útechu aj v hudbe. Neskôr som sa oženil, prišli deti a starosti. A opäť depresie, panika a zas alkohol. Desať rokov som sa s manželkou poriadne nerozprával, iba o takých základných veciach. Začal som chodiť do kostola, ale tam mi to nič nedávalo. Všetko samé obrazy a modly, povyšovanie, ohováranie. Zasa som začal počúvať punk -rok a ešte viacej som nenávidel všetko a všetkých. Podvádzal som svoju manželku a pil som až do nemoty. Klamal som a deti tým strašne trpeli. Mal som také výpadky, že som chodieval kade- tade. Bolo mi už všetko jedno, čo so mnou bude.
Raz som sa zobudil na koľajniciach, potom vo vlaku. Stále som niekde utekal, ale už vtedy niekto na mňa dával pozor. Sám som sa tomu čudoval, že pri toľkých veciach čo som povyvádzal, sa mi nič nestalo. Minulého roku v máji sa moje depresie tak zhoršili, že som chcel spáchať samovraždu. Zjedol som tabletky a vypil injekciu diazepam. Skončil som v Levoči na psychiatrii, kde ma dali trocha dokopy. Chcel som sa aj rozviesť, nič ma nenapĺňalo. Ale s manželkou sme sa dohodli, že to ešte skúsime, že toľké roky prežité spolu nemôžeme zahodiť preč. Tak sa to trocha zlepšilo, ale stále som bol nespokojný, nadával som na všetko. Počúval som už iba punk -rock začal som sa v tom štýle aj tak obliekať. Tričká, mikiny, kanady, kohút na hlave, náušnice, piercingy, tetovania. Vo februári som znova skončil na psychiatrii v Levoči.
U brata
Rozmýšlal som o svojom živote a povedal som si, že tak už nemôžem žiť. Raz, keď mi bolo v noci zle, začal som sa modliť k Ježišovi: „ Pane, ja tak už nechcem žiť, ukáž mi cestu akou mám ísť! „ A s touto modlitbou som zaspával. Keď ma prepustili, môj najstarší brat mi zavolal, či by som neprišiel na pár dní si oddýchnuť. Súhlasil som. Môj brat navštevuje Kresťanské spoločenstvo. Občas ma napomínal, aby som zmenil svoj život, ale ja som si z toho nič nerobil. On sa za mňa modlieval, potom neskôr mi to povedal. Tak som išiel k nemu na Sliač, kde býval. Jeho manželka, požehnaná žena, mi povedala, že zajtra bude vo Zvolene Joe Ferreyra, pastor z Argentíny a či nechcem ísť s nimi na zhromaždenie. Zdráhal som sa, ale nakoniec som povolil.
Pokoj
Keď sme vošli dnu, bolo tam kopec usmiatych a šťastných ľudí. Začudoval som sa tomu a usadil som sa. Začali chvály a mne odrazu prišlo všetkého ľúto, čo som urobil v živote. Začal som plakať a plakal som a plakal. Keď nás pastor Joe zavolal dopredu, že sa bude za nás modliť, tak som tam išiel. Zrazu ma niečo naplnilo a nevedel som čo, dnes to už viem. Bol to Svätý Duch, ktorý sa ma dotkol. Zrazu som si spomenul na Levoču na moju modlitbu : „Pane ukáž mi cestu“ a hneď som vedel, že toto je tá cesta. Bolo to neskutočné, ako som sa prebral k životu, nádherné a krásne, taký pocit v duši a srdci som ešte nikdy necítil. Po skončení sme išli domov k bratovi a rozprávali sme sa o tom a ja som od šťastia nemohol ani zaspať.
Zmena
Na druhý deň som išiel domov a hneď v autobuse som sa rozhodol, že musím všetko zmeniť. Išiel som do obchodu kúpiť si nové veci. Doma som všetko staré povyhadzoval, roztrhal, dal som dole náušnice, piercingy, všetky CD s tvrdou hudbou som vyhodil. Predtým by som sa toho nikdy nevzdal. Keď moja manželka prišla domov z práce, skoro odpadla a bola potešená mojou zmenou. Porozprával som jej, čo sa udialo a čo Boh so mnou spravil.
Začal som chodiť do zboru dal som sa pokrstiť vo vode, aj Duchom Svätým a napĺňam sa Ním každú bohoslužbu, keď som so svojimi bratmi a sestrami . Boh Otec ma tak dáva do kopy, že je to úžasné. Vyliečil mi žalúdok – mal som 5 vredov a zápal pažeráka, ktorý môže spôsobiť rakovinu. Pán začal uzdravovať aj moje oko. Depresie a panika ustupujú a ja viem, že budem úplne zdravý, lebo svoj život a všetko som odovzdal Bohu a dôverujem mu.
Ak si smutný, opustený, chorý, nevieš, čo máš robiť, príď aj ty k Ježišovi. On sa dotkne tvojho života a zmení ho, tak ako zmenil môj život. On je tá cesta, pravda a život.
Ľuboš zo Svitu
Foto: wolfgirllucken.blog.cz