V niektorých školách sa sexuálna výchova už stala súčasťou výuky biológie alebo etickej výchovy. Potreba zavedenia sexuálnej výchovy do škôl vznikla ako dôsledok mnohých tendencií v minulosti, kedy bol sex a sexuálne spolužitie tabuizovaný a mladí ľudia tak nemali šancu prijateľne vnímať práve túto oblasť života, čo pôsobilo mnohé problémy v manželstvách, ale aj celkovú naivitu a zvedavosť mladých ľudí, ktorí sa v určitých situáciách nevedeli zorientovať. Mohli byť vystavení sexuálnemu zneužívaniu a nevedeli sa brániť, alebo mali natoľko skreslené predstavy o sexualite, že to bránilo naplneniu ich života v tejto oblasti. Ako príklad uvediem názor jednej ženy, ktorá brala sex len ako spôsob počatia detí a odmietala intímne spolužitie so svojím manželom, ktoré by neviedlo k počatiu dieťaťa.
Naopak ako dôsledok sexuálnej revolúcie v sedemdesiatych rokoch prišlo až prílišné preceňovanie znalostí v sexuálnej oblasti a jeho posúvanie do stále útlejšieho veku.
V poslednom období sa stretávame s tendenciami zaviesť sexuálnu výchovu už do materských škôl a naučiť deti podľa vzoru západnej kultúry, aby vnímali svoje telo a jeho sexualitu prostredníctvom dotykov a vzájomných dotykov už v takomto veku, či aby im bol sprostredkovaný sexuálny styk prostredníctvom videonahrávok a rôznych názorných materiálov. Tiež aby poznali pojmy, slová označujúce nielen prirodzený sexuálny styk, ale aj rôzne anomálie a dokázali tak otvorene rozprávať o čomkoľvek, čo sa tejto oblasti týka.
Chceli by sme uviesť niekoľko faktov z vývinovej psychológie, ktoré podľa nás zohrávajú dôležitú úlohu v postoji k zavedeniu týchto foriem sexuálnej výchovy do škôl:
1. Bolo vedecky dokázané, že deti vnímajú sexuálny akt ako agresiu. To znamená ak sú svedkami sexuálneho aktu vyvoláva to traumatický zážitok. Toto vnímanie je dané vývinovo a teda nemôžeme posúvať vekové hranice oboznamovania sa so sexuálnym životom, hoci len teoreticky, bez toho, aby to malo vplyv na detskú dušu.
2. Vývin ľudskej sexuality má svoje štádiá a fázy. Je dokázané, že zvedavosť sa v deťoch prebúdza už v útlom veku. Zaujímajú sa o pohlavie, majú otázky o vzniku života a pod. Neznamená to však, že nemáme odpovede na tieto otázky prispôsobiť ich schopnosti porozumenia a dôležitosti poznania pre ich vývinové obdobie. Typickým príkladom toho, ak sa tieto hranice porušia je, že sa stretnete s dieťaťom, ktoré je oboznámené o veciach dospelých , že máte dojem, že ste stretli malého dospelého.
Deti, ktoré sú v útlom detstve vystavené napr. pornografii alebo sú denne svedkami sexuálneho styku rodičov, či rôznych hádok a riešenia konfliktov dospelých napodobňujú ich správanie. Často sú vulgárne a tie slová pre nich nemajú tú váhu ako pre iné deti v ich veku. Vulgárnosť a neslušnosť sa im stáva prirodzenou bez toho, aby si to uvedomovali. Vyplýva to z ďalšej charakteristiky vývinu a to: že dieťa sa najviac učí napodobňovaním.
3. Úroveň poznania v sexuálnej oblasti by mala korešpondovať s fyzickou a duševnou pripravenosťou na sex a sexuálne spolužitie ako aj na následky, teda potenciálne rodičovstvo. Jednanie človeka predchádzajú myšlienkové pochody. Ak sa deti dozvedia nové veci je prirodzenou tendenciou ich začať skúšať. Naozaj chceme posunúť hranice spoločnosti do takej miery aby sa rapídne zvýšil počet neželaných a nebezpečných tehotenstiev detí v útlom veku, kedy nie sú pripravené fyzicky a už vôbec nie psychicky a materiálne na rodičovstvo? ( Áno spolu so sexuálnou výchovou sa bude vyučovať aj o antikoncepcii – koľko ľudí a detí na to doplatí životom? Koľko následnou neplodnosťou?)
Ďalšie faktory sa týkajú úrovne spoločenskej a sociálno-psychologickej:
1. Spoločenské tendencie sa snažia čím ďalej tým viac presunúť zodpovednosť za výchovu z rodiny na školu. Prečo? Pretože nastala kríza rodiny, základného spoločenského zriadenia, ktoré bolo ustanovené ako základ každej spoločnosti. Všetky rozvíjajúce sa kultúry stroskotali na rozpade základných morálnych hodnôt a na zániku klasickej rodiny. A to stalo aj teraz. Rodičia nevedia tráviť čas so svojimi deťmi vzťahy sú narušené, v mnohých rodinách nie je pokoj a súlad, nie sú pravidlá, vytratil sa úplne rešpekt a vzájomná úcta, o láske nehovoriac.
Za lásku považujeme snahu druhého človeka vlastniť, manipulovať, premieňať na vlastný obraz alebo skrze neho realizovať svoje vlastné nesplnené sny. Tomuto musia dnes mnohé deti čeliť. Nečudo, že takýto vzťah medzi rodičom a dieťaťom vôbec nevytvára dobrú atmosféru na zdieľanie a vyučovanie v intímnej oblasti. Mnohé pubescentné deti uvádzajú, že ich rodičia sú tí poslední, ktorým by sa zverili so svojimi intímnymi problémami.
2. Výchovu v sexuálnej oblasti preberá televízia, kamaráti a teraz je aj na škole aby to aspoň čiastočne zmiernila – pretože školská výchova má ešte aký taký morálny kredit. A dostávame sa k tomu, že sa sexuálna výchova bude zavádzať paušálne do škôl a materských škôl a bude povinná a bude mať predpísané osnovy. V návrhoch na tieto osnovy sú napr. aj už spomínané osvojovanie si pojmov, ale aj skupinové aktivity.
V súvislosti s týmto sa dostávame k ďalšiemu obrovskému riziku. Práca so skupinou má svoje veľmi výrazné špecifiká. Každá skupina má svoju vlastnú dynamiku a tá sa mení v súvislosti s prítomnosťou jednotlivcov v skupine, ich individualitou ale aj originálnosťou interakcií jednotlivých členov, či podskupín alebo celkovo skupiny ako takej. Preto práca so skupinou, a hlavne ak ide o vytvorenie dostatočne intímnej a bezpečnej atmosféry a tiež o zamedzenie negatívnych dôsledkov je až „umením“. Nie každý pedagóg toto umenie ovláda. A nie vždy je možné, aj ak by bol pedagóg „zaslúžilým umelcom“ v tejto oblasti každú skupinu zvládnuť. Pri sexuálnej výchove ide nielen o teoretickú záležitosť, ale táto téma hlboko zasahuje sebapoňatie a osobnosť každého dieťaťa. Uvediem príklad: Niektorí ľudia ťažko nesú celý život, že sa im v škole vysmievali kvôli nosu, farbe vlasov, tvaru zubov, či postave a podobne. Sú prípady, kedy túto traumu nedokázali spracovať celoživotne a vypôsobilo to až choroby – anorexia je bežný príklad, mnohé plastické operácie súvisia s neprijatím vlastného výzoru na základe názoru nejakej skupiny.
Vieme si predstaviť aký následok môže mať skupinový výsmech rovesníckej skupiny v sexuálnej oblasti? Koľko bolesti môže spôsobiť slovo kamaráta, alebo stačí niekedy len výraz tváre a tón hlasu s akým to povie. A toto pedagóg nedokáže predpovedať a niekedy ani otočiť situáciu po tom, čo tieto slová padnú. Stačí ak sa v skupine vyskytne jednotlivec, ktorý chce ubližovať a mať navrch.
Myslím si, že je potrebné sa k tejto veci postaviť zodpovedne a ak už nie je počuť názor na iné témy, ktoré sa vo vláde riešia, tu by sme sa mali ozvať počuteľne, pretože ide o naše deti – budúcnosť národa.
Nehovorím, že sexuálna výchova nie je potrebná – je potrebná ale jej forma by mala zodpovedať potrebám každého jednotlivca, a teda by určite nemala byť povinná a tiež formy, ktoré nezodpovedajú vývinovým štádiám a tie, ktoré v sebe nesú potenciálne riziko traumatizácie by mali byť vypustené. Tiež je veľmi dôležité, ako profesionálne sa tento predmet bude vyučovať a či by nestálo za to, predsa len popracovať na vzťahoch v rodinách a pomôcť rodičom nájsť si cestu k vlastným deťom. Áno, sexualita je úplne všeobecná – týka sa každého jednotlivca, ale je zároveň veľmi individuálna a intímna.
Mgr. Lívia Fečková
Mgr. Fečková je magistra psychológie, po ukončení štúdia psychológie na FF Prešovskej univerzity 4,5 roka pôsobila ako poradenský psychológ v Detskom integračnom centre vo Zvolene a potom 8,5 roka ako školský psychlóg na Špeciálnej škole vo Zvolene. Má skúsenosti so skupinovou a individuálnou prácou s deťmi, rodičmi aj učiteľmi. Tiež pôsobí ako externá lektorka pre vzdelávanie učiteľov v rámci spolupráce s Metodicko-pedagogickým centrom v Banskej Bystrici. Absolvovala akreditované vzdelávanie na tému „Intervenčné stratégie v kontexte poradenského procesu v práci s deťmi, rodinami a skupinou“.