Rád sa stretávam s otázkami ľudí, ktorí rozmýšľajú o nebi. Božie Slovo nám z časti odkrýva pohľad na nebo, no veľa vecí na tému neba je pred nami skrytých. Na to, či sa budeme v nebi poznať je odpoveď jednoznačná, vychádzajúc z nasledovných miest Písma.
Lk16:22-25: „A stalo sa, že chudobný človek zomrel a bol zanesený od anjelov do lona Abrahámovho. A zomrel aj boháč a pochovali ho. Potom v pekle v mukách pozdvihol svoje oči a videl Abraháma zďaleka a Lazara v jeho lone. Vtedy zavolal boháč a povedal: Otče Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazara, aby omočil koniec svojho prsta vo vode a ovlažil môj jazyk, lebo sa mučím v tomto plameni. A Abrahám povedal: Dieťa, zapamätaj si, že si ty vzal svoje dobré vo svojom živote a Lazar podobne zlé. A tak teraz on sa tu teší a ty sa mučíš.“
Z príbehu vidíme, že po smrti sa identita človeka nestratí, ale naďalej má svoju osobnosť. Vie komunikovať s ostatnými a miesto jeho určenia nezávisí od jeho priania a toto miesto nevie svojvoľne opustiť. Zároveň vidíme, že zomrelí nevedia komunikovať s príbuznými žijúcimi v našom pozemskom svete. Boháč vedel jasne identifikovať Abraháma, z čoho vyplýva, že budeme rozpoznávať aj osoby, ktoré neboli našimi rovesníkmi.
Marek 9:4: „A ukázal sa im Eliáš s Mojžišom a zhovárali sa s Ježišom.“
Druhé svedectvo Biblie popisuje stretnutie Ježiša na vrchu s Mojžišom a Eliášom, kde navzájom komunikovali.
Takže v nebi sa budeme poznať, budeme komunikovať medzi sebou, s anjelmi aj s Bohom. Bude to omnoho lepšie, ako si vieme v našej fantázii čo len predstaviť, lebo Boh nám zasľúbil:
„Čoho oko nevidelo a ucho nepočulo a čo na srdce človeka nevstúpilo, to všetko Boh prihotovil tým, ktorí ho milujú. Ale nám to Boh zjavil skrze svojho ducha„. (1Kor2:9-10)