Ľudský život je veľmi cenný dar. Nijak sme si ho nezaslúžili. Každý z nás je jedinečnou neopakovateľnou osobnosťou stvorenou na Boží obraz. Boh nás stvoril na svoju podobu, vložil do nás večnosť a ponúkol nám večný život v Jeho kráľovstve, kde nie je ani bolesť ani trápenie, krivda… kde je dokonalé šťastie a harmónia, ozajstná láska a pokoj. Boh je dokonale šťastná bytosť a rozhodol sa podeliť s nami o všetko kým je a čo vlastní. Sám Ježiš hovorí:“Ja som prišiel na to, aby ste mali život a aby ste mali hojnosť.“ Naopak o diablovi vraví: „Zlodej nejde na iné, iba na to, aby ukradol, zabil a zahubil.“ (J 10:10)
Keď je človek v trápení, bolesti či bezradnosti môže ho napadnúť myšlienka úniku z tejto situácie do smrti. Smrť však situáciu nerieši. Ľudská predstava, že prestane existovať a utečie problému je však sebaklam. Biblia popisuje smrť viacerými spôsobmi:
Duchovná smrť.
Adam s Evou mali zákaz jesť zo stromu poznania, kde dôsledok prestúpenia bola smrť. Aj keď porušili príkaz, žili telesne ďalej, ale vtedy zomrela v človeku schopnosť mať vzťah s Bohom. Ich duch sa dostal do mŕtveho stavu, aj keď boli živí. Preto Ježiš učil Nikodéma, že je potrebné narodiť sa znova, nie z tela, ale z Ducha. Kto to neurobí, nevstúpi do Božieho kráľovstva. (J 3.kap.)
Telesná smrť.
Je to stav človeka, keď duch smrti odtrhne dušu a ducha človeka od tela. Udeje sa to pri fyzickej smrti. Telo je mŕtve a podľahne rozkladu, no duch a duša človeka sa premiestni do duchovného sveta. Ježiš o tom hovorí príbeh:
Bol nejaký bohatý človek, ktorý sa obliekal v purpur a kment a žil každý deň v radosti a v prepychu. A bol nejaký chudobný človek, menom Lazar, ktorý ležal pri jeho bráne vredovitý a žiadal si nasýtiť sa omrvín, ktoré padali zo stola boháča. Ale ešte aj psi prichádzali a lízali jeho vredy. A stalo sa, že chudobný človek zomrel a bol zanesený od anjelov do lona Abrahámovho. A zomrel aj boháč, a pochovali ho. Potom v pekle, v mukách, pozdvihnol svoje oči a videl Abraháma zďaleka a Lazara v jeho lone. Vtedy zavolal boháč a povedal: Otče Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazara, aby omočil koniec svojho prsta vo vode a ovlažil môj jazyk, lebo sa mučím v tomto plameni. A Abrahám povedal: Dieťa, rozpamätaj sa, že si ty vzal svoje dobré vo svojom živote a Lazar podobne zlé; a tak teraz on sa tu teší, a ty sa mučíš. A nad to nado všetko medzi nami a vami je upevnená veliká priepasť, aby tí, ktorí chcú prejsť odtiaľto k vám, nemohli, ani aby sa tí tamztade k nám nedostali. A povedal im: Prosím ťa tedy, otče, žeby si ho poslal do domu môjho otca, lebo mám päť bratov, nech im dôrazne svedčí, aby neprišli aj oni do tohoto miesta múk. A Abrahám mu povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech tých počúvajú! A on povedal: Nie, otče Abraháme, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, budú činiť pokánie. Na to mu povedal Abrahám: Ak nepočúvajú Mojžiša a prorokov, neuverili by, ani keby niekto vstal z mŕtvych. Lk 16:15-30
Smrťou tela život nekončí, len sa zapečatí jeho kvalitatívny stav pre večnosť.
Smrť je osoba.
Na viacerých miestach v Biblii vystupuje duch smrti. Napríklad:
A videl som a hľa, plavý kôň, a tomu, ktorý sedel na ňom, bolo meno smrť, a peklo išlo spolu za ním. A bola im daná moc nad štvrtinou zeme, zabíjať mečom, hladom a smrťou, a aby hynuli ľudia od zemskej zveri. ZJ 6:8
Smrť ako konkrétne miesto.
A videl som mŕtvych, malých i veľkých, stojacich pred trónom Božím. A otvorili sa knihy, a otvorila sa aj iná kniha, to jest kniha života, a mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa svojich skutkov. A more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť i peklo dali mŕtvych, ktorí boli v nich, a boli súdení jeden každý podľa svojich skutkov. A smrť a peklo boli uvrhnuté do toho ohnivého jazera. Toto ohnivé jazero je tá druhá smrť. A keď niekto nebol nájdený zapísaný v knihe života, bol uvrhnutý do ohnivého jazera. ZJ 20:12-15
Z Božieho slova môžeme jednoducho usúdiť, že človek samovrah odovzdá dobrovoľne svoj život duchu smrti, aby bol naveky trápený v ohnivom jazere. Takže neunikne z problémov pre ktoré to spravil, ale dostane sa ešte do väčšieho bolestného trápenia, ktoré nikdy neskončí a tento stav ostane nezmeniteľný. Ten, kto uverí v zástupnú obeť Ježiša Krista a očistí sa od hriechov, ten unikne smrti a s Bohom bude žiť naveky.
Ježiš jej povedal: Ja som vzkriesenie i život; ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude. A nikto, kto žije a verí vo mňa, nezomrie naveky; či veríš tomu? J 11:25-26