Chápem to tak, že na ľudských preparátoch ukazujú návštevníkom ľudské telo. Neviem odkiaľ majú telá na preparáty, to je otázka. Viem, že medici študujú a robia pokusy na zomrelých, ktorí zaživa dali súhlas na použitie svojho tela na medicínske účely. Aj nedávno bolo v televíznych novinách, že medici majú málo tiel od takýchto darcov … Takže každý chirurg preparoval a učil sa operovať a zošívať na ľudských preparátoch. Určite je to lepšie ako na pacientoch. Teraz je takáto výstava pre verejnosť. Teda to, čo medici zažívajú bežne, je predostreté verejnosti. Ak sú telá nadobudnuté legálne, tak v tom problém nevidím. Duša a duch človeka tam už nie je. Má to poučný charakter pre verejnosť.
Katolícka cirkev nemá morálne právo zakazovať takúto výstavu, keďže v každom kostole sú kosti mŕtvych ľudí. V každom obetnom stole na ktorom robia omše sú relikvie, čiže kosti mŕtvych. Monštrancia s oplátkami je takisto položená v bohostánku priamo na kamennej doske v ktorej sú zase ľudské kosti. Celé to vyplýva z kanonického poriadku, čo máloktorý katolík vie, alebo sa o to zaujíma. Nie je tajomstvom, že aj celý Vatikán je priamo postavený na cintoríne. Temer všetky omše sú obetované za mŕtvych, takže celé ich dianie je spojené so smrťou, takže je udivujúce, že im vadí to, čo je pre nich každodennou praxou.
Aký je Biblický názor? V Starej zmluve dotknúť sa mŕtveho znamenalo stať sa nečistým a očisťovací proces bol veľmi zložitý a trval celý týždeň pod hrozbou, že kto sa neočistí tak bude vydaný na smrť. (4M19:1-22) Prečo také prísne nariadenie? Keď človek zomrie, duch smrti odtrhne – oddelí dušu a ducha človeka od tela. Na mŕtvom tele ostane tento dotyk smrti a každý kto s telom príde do kontaktu, tak sa pošpiní týmto duchom, ktorý potom ostáva na človeku. Dnes v Novozmluvnej dobe je možné oslobodiť a oddeliť sa od ducha smrti vierou v Ježiša Krista, ktorý porazil smrť tým, že bol vzkriesený z mŕtvych.
Žid9:11-15
Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúceho dobrého, väčším a dokonalejším stánom, nie učineným rukou, to jest nie stánom tohoto stvorenia, ani nie krvou kozlov a teliat, ale svojou vlastnou krvou vošiel raz navždy do svätyne vynajdúc večné vykúpenie. Lebo jestli krv kozlov a býkov a popol jalovice, kropiaci zobecnených, poškvrnených, posväcuje na čistotu tela, o koľko viacej krv Kristova, ktorý skrze večného Ducha obetoval sám seba bezvadného Bohu, očistí vaše svedomie od mŕtvych skutkov, aby ste svätoslúžili živému Bohu.
Takže výstava ľudských tiel nie je nič nové. Niekedy sa stálo v dlhých radách v Moskve na zhliadnutie vypchatého Lenina, dnes sa dá vidieť ľudské telo z vnútra na tejto výstave. Podstatné je, aby človek nezabudol, že má aj ducha a dušu s večnou existenciou, čo sa nedá ukázať na žiadnej výstave a tak ako sa potrebujeme starať o telo, tak sa potrebujeme postarať aj o svoju dušu, aby sme po smrti vedeli získať večný život s Ježišom.
Sk17:24-31
Bôh, ktorý učinil svet a všetko, čo je na ňom, súc Pánom nebies a zeme nebýva v chrámoch, učinených rukou, ani sa mu neslúži ľudskými rukami, jako čo by niečo potreboval, lebo veď on sám dáva všetkému život a dych a všetko a učinil z jednej krvi všetok národ ľudí, aby bývali na celej tvári zeme, určiac vopred odriadené časy a medze ich bývania, aby hľadali Pána, ak by ho snáď len nejako nahmatali a našli, hoci nie je ďaleko od niktorého z nás. Lebo veď v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, jako aj ktorísi z vašich básnikov povedali: Lebo i jeho rodina sme. Tedy keď sme rodinou Božou, nemáme sa domnievať, že by Božstvo bolo podobné zlatu alebo striebru alebo kameňu, rytine, ktorú vytvorilo remeslo a ľudský výmysel. Bôh tedy prehliadol časy nevedomosti, ale teraz zvestuje ľuďom, všetkým všade, aby činili pokánie, pretože ustanovil deň, v ktorom bude súdiť celý svet v spravedlivosti v osobe muža, ktorého určil nato, a podáva všetkým ľuďom vieru vzkriesiac ho z mŕtvych.