Konkrétny Boh – večný Boh

Mnohí hovoria, že sú veriaci, ale nevedia čomu veria. To sa dá prirovnať k tomu, ako keď vydatá žena nepozná meno svojho manžela a nevie ho v zástupe mužov rozoznať, nevie ho odlíšiť. Iste to spôsobí nadmieru problémov, pre ktoré ju manžel opustí. Koľko ľudí hovorí, že vedú život viery a pritom nepoznajú to, čo Boh sám o sebe povedal a čo povedal pre nás. Domnievajú sa, že sú Božie deti, hoci sú len Božie stvorenie: „Ale všetkým, ktorí ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v jeho meno; ktorí nie z krvi ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha sú splodení.“ (Jan 1:12-13) Nepoznať pravého Boha, večného Boha, je katastrofálny stav. Pozrite sa okolo seba, koľko ľudí sa modlí k stvoreným osobám a predmetom. Ani jeden „Boh“ sa za nás neobetoval, len Ježiš.

Ak sa nemodlíš k pravému, večnému Bohu, tak sa modlíš k satanovi alebo k jeho služobníkom. „A nie div, lebo veď sám satan sa pretvaruje na anjela svetla. Nuž teda nie je to veľkou vecou, ak sa i jeho služobníci pretvarujú, ako čo by boli služobníkmi spravodlivosti, ktorých koniec bude podľa ich skutkov.“ (2Kor 11:14-15)

Zdedená viera

V tomto svete je normálne, dokonca všeobecne uznávané, že deti „zdedia“ vieru (vierovyznanie) po rodičoch. Mohamedán verí, že jeho viera je pravá, že jeho boh je ten pravý. Totiž, kto sa narodil a žil v moslimskej rodine, je návykmi a ľudskými vplyvmi presvedčený o pravosti svojej cirkvi presne tak isto ako katolík, či evanjelik. Podobne zmýšľa budhista, žid a každý, kto v niekoho alebo v niečo nadprirodzené verí alebo neverí.

Je aj iná skupina ľudí, ktorí sa sklamali svojou cirkvou, videli jej bludy, hriechy jej predstaviteľov, a preto sklamaní a s pocitom oklamania opustili príslušnú cirkev. Potom premýšľaním dospeli k svojej predstave cirkvi a Boha alebo sa úplne odvrátili od Boha. Pred každým stojí otázka pravosti toho, čomu verí, aj keď to nevysloví. Usudzujem, že ako Hitlerovci v plynových komorách likvidovali Židov, križiaci Moslimov a Bogomilcov na Balkáne, tak aj extrémistických Moslimov v určitej chvíli osloví svedomie a zamyslia sa. Verím…, čo verím…, komu verím…, zabíjam z viery? Neskoro!

Mám právo vybrať si náboženstvo

Boh nám dal slobodnú vôľu, teda môžeme si vybrať náboženstvo, cirkev, Boha, podľa svojej vôle alebo sa pridŕžať cirkvi, v ktorej boli rodičia. Máme slobodnú vôľu hrešiť, kradnúť, smilniť, opíjať sa,…atď. Každý je však zodpovedný za svoje rozhodnutia a ponesie z toho dôsledky. Každý sa bude zodpovedať za svoje činy i za svoje rozhodnutia. Aj za to, že neskúmal, či je jeho náboženstvo správne, ktoré zdedil po predkoch alebo od štátu, či verí v pravého Boha alebo nie, či Boha hľadá. Boh stvoril človeka tak, že vytvoril v jeho srdci priestor, túžbu po poznaní nadprirodzeného, po poznaní Boha. Človek je až vtedy spokojný, keď sa tá prázdnota zaplní poznaním Boha a osobnou skúsenosťou s ním. Až vtedy vie v láske a pokoji spočinúť v jeho náručí.

Ale je tu „CocaColový“ problém. Ich reklama robí nápoj známym aj deťom. Už malé deti, ale aj väčšie deti v rodinách, dostávajú občas nejakú kolu a deti sú v domnienke, že pijú CocaColu. Keď už vedia čítať, vtedy sa ohradzujú, že na fľaške je napísané „kola“ a nie „CocaCola“. Potom dostanú odpoveď: „To je jedno. Američania píšu CocaCola, my píšeme „kola“. Veď smäd uhasí jedno i druhé.“ Často nevedia, že sú oklamané. Podobne to je aj s uhasením smädu po pravom Bohu. Smäd po Bohu sa dá čiastočne uhasiť rôznymi bôžikmi, okultizmom, modloslužobníctvom, čarodejníctvom, mudráctvom, drogou, atď. Každý by si mal dobre prečítať „vinetu“ na fľaške, z ktorej si uháša smäd po Bohu.

Každý by mal s nadšením čítať Bibliu, ako list od milujúceho Otca. Skúmanie, či je náš Boh skutočne pravý alebo nie, či je to zlý duch alebo fikcia, by malo predchádzať jasné rozhodnutie: „Ak sa mi dáš nájsť a spoznám, že Ty si ten pravý večný Boh, stvoriteľ Neba a Zeme, rozhodnutý som ísť len za Tebou a opustiť tradíciu“, ktorá nesprostredkováva poznanie pravého Boha. Pre niekoho sa viera v Boha stala zvykom. Zvyky sa ťažko menia, aj keď sú zlé. Veľa ľudí miluje svoju cirkev, svojich bohov, sväté predmety, obrázky, svoje obrady, liturgiu… Môže to byť veľmi ťažké vzdať sa toho. Ale nie je iná cesta. Keď spoznáme pravdu, pravda nás vyslobodí aj z ľútosti nad tým, čo človek prípadne opustil. A naviac, dostávame radosť a naša viera narastie. Hľadanie Boha priamo súvisí s posväcovaním sa. Ježiš povedal: „Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú.“ (Mat 24:35) Ak veríme, že Biblia je Božie slovo, ktoré je večné a je nemenné, radi sa podriadime Bohu, lebo lepšie je poslúchať Boha ako človeka. Je nutné a čestné odkontrolovať si logický princíp: K čomu sa človek modlí, čomu sa klania, koho uctieva, ku komu sa utieka, to sú jeho bohovia. Kto oslovuje zomrelých, svätých, hviezdy, stromy, kríž, akékoľvek predmety, to sú jeho bohovia. Ale Boh je len jeden. On hovorí: „Nebudeš mať iných bohov predo mnou. Neučiníš si rytiny ani nijakej podoby tých vecí, ktoré sú hore na nebi, ani tých, ktoré sú dole na zemi, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou. Nebudeš sa im klaňať ani im nebudeš slúžiť, lebo ja Hospodin, tvoj Boh, som silný Boh žiarlivý, ktorý navštevujem neprávosť otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia.“ (2Moj 20:3-5) Všimnite si, že nedodržanie tohoto prikázania nesie so sebou trest, kliatbu až do štvrtého pokolenia. Možno by bolo pre niektorých vhodné zamyslieť sa tiež nad tým, čo, alebo kto, je na prvom mieste v ich živote? Hokej, ženy, karty, peniaze, moc, sláva, záhradka, klebety, televízor…?

Aj alkohol môže byť pre niekoho bohom

Istý muž povedal, že alkohol je jeho boh, že nevie bez neho žiť. Od malička ho rodičia vychovávali tak, aby v nedeľu chodil do kostola na sv. omšu. To dodržuje dosť pravidelne doteraz, ale nevie sa zbaviť alkoholu (ako aj jeho otec). Dostal asi túto odpoveď: „Ježiš im odpovedal: Amen, amen vám hovorím, že každý, kto činí hriech, je sluhom hriechu.“ (Jan 8:34) Ďalej pokračuje: „Vtedy keď vás Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“ (Jan 8:36) Potrebujete sa rozhodnúť, buď zostať otrokom alkoholu (to je váš boh, ktorému slúžite a podriaďujete sa) alebo sa dať vyslobodiť Nazaretským Ježišom Kristom. Ježiš dal túto moc tým ľuďom, ktorí splnili jeho podmienky: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hadov budú brať do rúk, a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“ (Mk 16:16-18) „Hľa, dal som vám právo a moc šliapať po hadoch a po škorpiónoch a nad všetkou mocou nepriateľa, a nič vám neuškodí.“ (Luk 10:19)

Viem, že nemáte silu vyslobodiť sa sami z alkoholu (iní z nikotínu, z drog, z rúk cudzej ženy…), ale mocou Kristovou je to možné. Presvedčte sa, hľadajte, nájdete, klopte…, budete slobodní, aby ste tak skutočne mohli patriť pravému Bohu. Ak si musíte vypiť, ste služobníkom alkoholu, ste jeho otrok, on je váš boh. A to, že nemáte silu sa z toho sám vyslobodiť ukazuje, že nemáte dobrého boha, je násilný, drží vás, poviazal vás. Spomeňte si, že v histórii, ale i teraz, sú náboženstvá, ktoré prestup do inej cirkvi trestajú zavrhnutím, prekliatím, ale i smrťou (inkvizícia, pálenie bosoriek, islam…). Každé násilné držanie jednotlivca v príslušnej cirkvi, viere, či v skupine, poukazuje na násilie, na nepravého boha. Ale pravý Boh dal slobodu.

Vraj cirkevné rozdiely nie sú dôležité

Šíri sa názor, že náboženské – cirkevné rozdiely nie sú podstatné veci, veď Boh je len jeden. Dá sa súhlasiť len s názorom, že Boh je len jeden. Veď mnohé cirkvi majú nepravého boha alebo aj celú plejádu bohov, bôžikov a vecí, ku ktorým sa klaňajú, prípadne aj toho pravého. Áno, stvoriteľ neba a zeme, človeka a celého vesmíru je len jeden. Večný Boh je len jeden. Veď keby ich bolo viac – tých stvoriteľov – bol by tu chaos. Je Boh Biblie aj Bohom Koránu? Je samozrejmé, že každý poctivo veriaci mohamedán, podobne aj žid alebo kresťan povie, že jeho viera je pravá a jeho boh je ten pravý.

Ježiš Kristus Nazaretský kresťanom predstavil svojho Boha v svojej osobe, ako milujúceho Otca. Moslimom boha predstavil Mohamed, ktorý popiera božstvo Ježiša Krista. To je otázka pre každého z nás. Usáma bin Ládin, predstaviteľ islamu prehlásil: „Tak ako americkí chlapci túžia po živote, tak naši chlapci túžia po smrti.“ To je v protiklade s kresťanstvom – s Kristom, veď On hovorí: „Zlodej nejde na iné, iba na to, aby ukradol, zabil a zahubil. Ja som prišiel na to, aby mali život a aby mali hojnosť.“ (Jan 10:10) Zaiste aj vám je ťažko pochopiteľná takáto viera: „Ak svojou smrťou spôsobím smrť nepriateľa, pôjdem k Alahovi“. Bola to skutočne silná viera tridsaťročnej matky, majúcej tri deti, keď si odpálila výbušniny na svojom tele v blízkosti izraelských vojakov vo viere, že pôjde do neba k Alahovi. Ona skutočne verila, určite sa modlila, avšak rozhodujúce je, ku komu sa modlila. Možno poviete, že to je skutočný extrém. Iste. Ale čo križiacke vojny, vyvražďovanie Bogomilcov alebo aj Židov? Ich vrahovia verili tomu, že všetkému zlu na svete sú na príčine Židia. Nemajú túto nenávisť – vieru aj súčasníci?

Čo je základ viery cirkvi?

Každý jednotlivec má povinnosť sám pre seba rozsudzovať, či je jeho cirkev podľa Biblie, teda pravá biblická, čo je jej základ, či prezentuje jediného, pravého a večného Boha alebo nejakého stvoreného. Skúmajme chvíľu spolu. Čo je najdôležitejšie na dome, aby sa nezrútil? Skúmajme, aká je tá súčasť stavby, ktorú ak vyberieme z nej, tak sa stavba zrúti? Je to maľovka, elektroinštalácia, kúrenie, kúpelňa, dvere, strecha? Nie, obmedzí sa síce funkčnosť domu, ale nezrúti sa, nerozpadne sa. Ale ak odstránime základy, stavba sa zrúti. Teda najdôležitejšou časťou domu sú základy. Ak sa odstránia základy, dom sa rozpadne. Aj Biblia často hovorí o cirkvi ako o dome (grécky: oikos).

Čo je základom príslušnej cirkvi alebo zboru sa dá podobne posúdiť podľa toho, čo je jej základ. Predstavme si našu cirkev, náš zbor ako stavbu – dom. Teoreticky vyberajme postupne a jednotlivo z nej napríklad sviečky, Izmaila, karmu, liturgiu, eucharistického Ježiša, obrazy, Luthera, chrám, sobotu, dogmy, Alaha, pápeža, sviatosti, anjelov, Mohameda, Krišnu, Pannu Máriu, Budhu, konfirmáciu, kňazov, stupne zasvätenia, sv. Petra, Abraháma… Skúmajme kedy sa rozsype, kedy sa zrúti cirkev, keď čo z nej odstránime? Základom príslušnej cirkvi zboru je tá vec alebo osoba, prípadne aj v množnom čísle, pri odstránení ktorej sa cirkev zrúti, rozpadne sa. Ak je vám to jasné, nebojte sa napísať na okraj strany, čo je základ vašej cirkvi – vášho zboru. O niekoľko odstavcov si budete môcť prečítať, čo o tom hovorí Biblia.

Modlitba je rozhovor s Bohom

Predstavme si túto situáciu: Prichádzajúci povie prítomnej Jozefíne: „Buď pozdravená Jozefína.“ Koho oslovil prichádzajúci? Boha? Nie. Samozrejme, že oslovil Jozefínu. Usudzujem, že každý čitateľ prijíma tento názor. Ja rozvíjam otázku: „neoslovoval tým Boha?“ Určite každý čitateľ jasne a jednoznačne rozumie, že prichádzajúci oslovil Jozefínu. Možno sa divíte tak primitívnej, až hlúpej otázke. Nemajte mi to za zlé. Totiž aj ja sa divím ľuďom, ktorí svoju modlitbu začínajú slovami „zdravas‘ Mária.“ Zdravia – pozdravujú Máriu a tvrdia, že oslovujú Boha, že neoslovujú Máriu, že nehovoria k Márii, ale k Bohu. Keď anjel prišiel k Márii, oslovil ju jej menom – Mária. To bolo v poriadku. Keď anjel vyslovil tieto slová: „Zdravas‘, milosti plná, Pán s tebou.“ (Luk 1:28) „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha“ (Luk 1:30), hovoril ku konkrétnej osobe – Márii, nehovoril Bohu, ale Boh ho poslal k nej. Ako posudzovať takéto konanie a zmýšľanie takých ľudí? Buď veria v mnohobožstvo alebo ich bohom je Mária, ale nie je to tá skromná deva, ktorá sa neskôr stala Ježišovou matkou. Tá, ku ktorej sa modlia má úplne iný charakter, to je úplne iná osoba! Možno by mi niekto chcel odporovať: „Veď anjel jej povedal, že je požehnaná.“ Áno, matka Ježišova bola a je požehnaná, bez pochýb. Ale Ježiš povedal: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“ (Luk 11:28) To znamená, že sú ľudia, ktorí sú viac blahoslavení ako ona. Aj Mária, matka Ježišova, je človek, nie večný Boh.

Za čias Eliáša Boh nedal dážď tri a pol roka nie preto, že sa ľud nemodlil, ale sa hneval práve na to, že sa modlil až veľa. Prvá kniha Kráľov uvádza: „Vtedy pristúpil Eliáš ku všetkému ľudu a povedal: Dokedy budete krívať na obe strany? Ak je Hospodin Bohom, nasledujme ho, a ak je ním Baal, iďte za ním! A ľud mu neodpovedal ani slova.“ (1 Kr 18:21) Potom všetci videli ako zostúpil oheň, ako Boh ohňom potvrdil svoju pravosť nad falošným bohom Bálom a boli pozabíjaní všetci Báloví kňazi. Biblia píše, že „Eliáš opäť príde pred Hospodinovým veľkým a hrozným dňom „. (Mal 3:23) Opäť budú pozabíjaní Báloví kňazi? Aj teraz problém nespočíva v tom, že sa ľud nemodlí, ale ku komu sa modlí.

Mladí ľudia hľadajú svoje vzory

Je to úplne prirodzené. Spoločnosť, vládnúca sila v národe, sa snaží predkladať ľuďom svoje vzory v snahe, aby tieto vzory boli nasledované. Niekedy sú vzory predkladané nenápadne, inokedy zjavne, ale aj násilnými spôsobmi, napríklad odtrhnutím detí od rodičov alebo vyhrážaním sa deťom, že ich vyhodia z domu alebo aj zabijú. Osobne som presvedčený, že zdravá rodina, v ktorej hlavou je vysoko morálny a pracovitý otec, dáva dobrý základ pre zdravý rozvoj, hľadanie vízie a vzorov pre mladého človeka. Žiaľ, keď tieto veci absentujú, mladí hľadajú vzory, často veľmi pochybné a dočasné, zväčša to, čo im prezentuje najlacnejšia kultúra. Tieto vzory si tak zamilujú, že sa im stanú idolom, modlou, symbolom, celoživotným vzorom.

Hudba a jej predstavitelia formujú životy mnohých. Tým sa stávajú otrokmi svojho idolu – boha. Ale ak sa ich idol morálne zvrhne (čo je veľmi časté) alebo spácha samovraždu, alebo sa predroguje, uctievač idolu je prinajmenšom sklamaný (snáď doživotne) a v tom horšom prípade ho chce nasledovať. Ani to nie je zdravé, keď dospievajúci muž povie, že preto verí v Boha, lebo veria jeho rodičia a preto chce veriť tak, ako oni. Nejde o to, či veriť alebo neveriť. Rozhodujúce je v čo, v koho veriť. Tým najvhodnejším vzorom pre každého človeka je Ježiš Kristus z Nazaretu. Čo je základ cirkvi?: „Lebo iný základ nemôže nikto položiť mimo toho, ktorý je položený, ktorým je Ježiš Kristus.“ (1Kor 3:11) Spresňujem: Ten Ježiš Kristus z Nazaretu, nestvorený umelcom ani pekárom, ale Večný Boh.

Ľudová viera

Ľudová viera má často súvis s predmetmi alebo osobami spomenutými v Biblii alebo v národnom pohanstve, vo folklóre. Ako sa prejavuje? Vierou, že blízkosť „svätého alebo posväteného predmetu“ ochráni pred zlom. Vodiči áut si vešajú na spätné zrkadielko ruženec, ale aj iné predmety vo viere, že ich to ochráni. Do oblasti ľudovej viery sa dá zaradiť aj viera v rôzne úkony, napríklad kladenie popola na čelo, sviečky pod krk, písanie okultných názvov na dvere (GMB – CMB, Gašpar [človek bez svojej vôle], M [Moloch], B [Baal]), klopanie na drevo alebo si odpľuť, aby sa nezarieklo niečo dobré, požehnávanie kropením svätenou vodou, kadenie, prežehnávanie sa, zariekavanie, oslavovanie túra, sviatky jari, matky zeme… Viera v požehnanie a priblíženie sa k bohu cez relikvie, amulety, – medailóny, sochy a obrazy, bez ohľadu koho znázorňujú a akú majú cenu. Podobne aj uctievanie rôznych sviatkov, mieru, sv. prijímania, birmovky, hody, krstiny, konfirmácia, vysviacky, posviacky vecí, lodí, lietadiel, hudobných albumov, spojených s oslavami… Viera v úkony, v predmety, v hmotu, v dni, v určité miesta, toto všetko vylučuje vieru vo večného Boha, v jediného pravého.

Možno čitateľ povie, že z tohoto článku sa nedozvedel, ako jasne a konkrétne spoznať pravého – večného Boha. Čiastočne máte pravdu. Zoberte do rúk dobré vydanie Písma Svätého – Bibliu (napr. preklad prof. Roháčka alebo vydania SSV pred rokom 1980), začnite čítať od Evanjelií až po Zjavenie Jána, opäť sa vráťte k Evanjeliám, až potom čítajte Bibliu od začiatku. Pevne sa zaraďte do zboru, kde sa káže jasné a nekompromisné Božie slovo. Hľadajte Boha. On sa vám dá nájsť. On sa vám vyjaví v Božom slove, to je jediný biblický spôsob hľadania. Niektorí Boží služobníci sa začínajú modliť napríklad takto: „Prichádzam k Tebe, jedinému pravému a večnému Bohu, k Bohu stvoriteľovi Neba a Zeme v mene Ježiš, k Bohu všemocnému, vševediacemu a všadeprítomnému, ktorý si dobrý a Tvoja milosť trvá naveky, k Bohu Abraháma, Izáka a Jákoba, k Otcovi nášho Pána Ježiša Krista Nazaretského, …“ Snažia sa nenechať nikoho v pochybnostiach ku komu sa modlia. Všetci ostatní bohovia boli stvorení. Sú to nečistí duchovia, ktorí boli zvrhnutí z neba, alebo démoni. Teraz, ako duchovia – bohovia vzbury, klamú a chcú, aby sa ľudia klaňali a slúžili im. Ten, kto sa dostane pod ich vplyv, ťažko sa vyslobodzuje lebo sú násilní. Večný Boh nedrží nikoho nasilu. On nie je násilník.

Nazaretský Ježiš Kristus hovorí:

A to je ten večný život, aby znali teba, toho jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ (Jan 17:3)

Amen, amen vám hovorím: Ja som dverami oviec. Všetci, koľko ich prišlo predo mnou, sú zlodeji a lotri, ale ovce ich nepočuli. Ja som dvere. Ak niekto vojde cezo mňa, bude zachránený a vojde, aj vyjde i pašu nájde. Zlodej nejde na iné, iba na to, aby ukradol, zabil a zahubil. Ja som prišiel na to, aby mali život, a aby mali hojnosť.“ (Jan 10:7-10)

Dosiaľ ste za nič neprosili v mojom mene; proste a dostanete, aby vaša radosť bola naplnená.“ (Jan 16:24)

A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto nepríde k Otcovi, len skrze mňa.“ (Jan 14:6)

A čokoľvek budete prosiť v mojom mene, učiním to, aby bol Otec oslávený v Synovi. Keď budete niečo prosiť v mojom mene, ja učiním.“ (Jan 14:13-14)

(Odvolávky na Bibliu sú použité z prekladu Prof. J. Roháčka alebo z vydania Spolku sv. Vojtecha v Trnave.)

Ing. Gabriel Minárik, (20. 03. 2006), vydané v mesačníku Logos č. 3/2006

Scroll Up
Kresťanské spoločenstvo Poprad
Moyzesova 27 (3368/25), 058 01 Poprad (V areáli OSBD za Kauflandom)
IBAN: SK21 7500 0000 0040 0792 9670
©2020 Kresťanské spoločenstvo Poprad, všetky práva vyhradené.