Majka Mináriková, stretnutie žien, 14.3.2025.
Tentokrát sme piatkové večerné stretnutie žien začali netradične a pastorova manželka Majka Mináriková nás privítala darčekom. Bola ním milá vareška, náčinie, ktoré každá z nás bežne používa v kuchyni. A ako povedala Majka, je to nástroj, s ktorým miešame, dochucujeme a ochutnávame jedlo. A aby sme si pritom uvedomili, že aj Božie slovo, máme správne miešať, ochutnávať a vyberať z neho to, čo potrebujeme, podľa našej viery a zrelosti. Aby sme žili vlastnou vierou, na základe slova, ktoré sme prijali.
Hlavnou témou stretnutia bolo povzbudenie k aktívnemu obnoveniu svojej mysle. Túto myšlienku potom Majka ďalej rozvíjala. A na pomoc si vzala známy verš:
Rim.12:2 A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, čo mu je príjemné, čo je dokonalé.
Na obnovení svojej mysle potrebujeme vedome pracovať, meniť svoje myslenie i hovorenie.
Rešpektujme názory iných, modlime sa za vládu a nedovoľme, aby politika, urážka, zranenie alebo iný názor vytlačili niekoho zo vzťahov alebo z cirkvi. Hľadajme radšej to, čo máme spoločné a to lásku k Bohu. Majme postoj pokory, kde dovolíme Bohu, aby nás menil a formoval.
Vytláčajme z mysle strach, lebo aj v čase, keď sa nám deje niečo zlé, pripomínajme si, že len dobrý a dokonalý údel je od Boha.
Čas čakania, nech je časom trpezlivosti, a aj keby sa v období čakania, veci zhoršili, voľba je na nás, či budeme veriť alebo sa báť. Preto v čase čakania na zasľúbenia buďme trpezlivé, vytrvalé, majme dobré vyznanie, dôverujme Bohu a povolávajme Božie slovo! Lebo pochybnosti môžu prísť, no ak máme Božie slovo, ono nás podrží aj v ťažkej situácii.
Hľadajme pravdu, neurážajme sa, buďme také, že vieme dať milosť a odpúšťať si navzájom. Vo všetkom hľadajme dobré a za každých okolností sa radujme v Pánovi. Lebo poznáme koniec a cieľ našej viery, ktorým je spasenie duše, večný život v nebi s Pánom.
Majme múdrosť, aby sme vo svojich životoch nekonali podľa toho, čo sa páči druhým. Nebojme sa ľudí alebo ich názorov. Ale radšej dôverujme Bohu a buďme vďačné, a to aj v časoch, keď veci nie sú podľa našich predstáv. Veď ani naše predstavy nemusia byť vždy správne.
Druhých považujme za hodnejších od seba, majme Božiu bázeň a lásku. Nebojme sa, nepochybujme, lebo chodíme vierou a nie videním. Lebo pochybnosť je smutná, no viera sa raduje:
1.Jn 5:14-15 A máme k nemu pevnú dôveru, že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme podľa jeho vôle. A ak vieme, že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme, vieme i to, že už máme, o čo sme ho žiadali.
So smelosťou a vďakou poďme v modlitbe k Pánovi, aj v čase keď prechádzame ťažšími okolnosťami. Nedovoľme, aby bolesť a starosti, ubili nášho ducha. Nedajme si zobrať radosť a pokoj, ale s dôverou ich prinášajme Bohu. A modlime sa v postoji pokory, tak aby nám Boh dal to, o čom On vie, čo je pre nás dobré.
Napokon Majka povzbudzovala slobodné aj vydaté sestry, aby sme v každej oblasti poslúchali Božie slovo, boli pravdivé bez pretvárky. Vydaté nech hľadajú jednotu s manželom, pracujú na svojich manželstvách, budujú ich a vedia sa meniť a aj obetovať pre toho druhého. Slobodné nech sa tešia zo slobody a užívajú si tento čas s radosťou, lebo Boh je milostivý a dobrý, pre každú z nás má dobrý plán a naplní Ho svojím časom.
A my vedome pracujme na svojej premene, na svojom charaktere.
Na záver Majka ukončila slovo modlitbou:
„Pane ďakujeme Ti, dôverujeme a veríme Ti. Daj nám milosť a múdrosť, aby sme vedeli uchopiť to, čo pre nás máš. A aby sme tak žili, že budeme niesť ovocie Ducha, ktorým je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť a zdržanlivosť. Nech vieme vedome pracovať na svojej premene, byť vďačné a radostné.“
