V nedeľu 5.8. kázal v našom zbore Adrián Šesták, pastor zborov v Bratislave a Martine. Povedal, že je pre neho česť slúžiť u nás. Pre nás kresťanov je dôležité, aby sme chodili v moci víťazstva, ktoré Ježiš pre nás získal. Aby sme napredovali v rodine, v cirkvi, v práci, v rozvoji osobnosti. Dnes máme veľa známosti Božieho slova. Keby sme ju použili, bolo by to ako výbuch Božej moci, ako keď sa vyrába popcorn. Ale ako sa vysporiadať s duchovnými chorobami týchto posledných časov? Vieme zadefinovať problémy, ktoré prežívame, ale určiť diagnózu, to je skutočný koreň problému a je to už omnoho väčšie umenie.
Čo je tá správna liečba? My kresťania máme veľkú slabosť – robíme diabla omnoho väčším, ako v skutočnosti je. Derek Prince povedal, že starého človeka sa nedá vyhnať a démonov ukrižovať. Nemôžeme zhodiť všetky veci na diabla. Sú problémy, ktoré sa nedajú riešiť zväzovaním a rozväzovaním. Démonov vyženieme, ale ak za nimi nezavrieme dvere, ostávame v rovnakých problémoch. Treba inú liečbu. Koreň problému je v tom, že sám človek potrebuje zmeniť postoje svojho srdca a vnútorných myšlienok. Dovolíme Bohu aby formoval náš charakter? Aby nám dával dary, musí naša osobnosť rásť. Nevieme získať najlepšie požehnania, pokiaľ nie sme ochotní kráčať s Bohom. Kresťania by mali byť majstri sveta v riešení problémov.
Apoštol Pavol v 2. liste Timoteovi píše o posledných časoch. Ľudia budú sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní, neláskaví, nezmierliví, ohovárační, nadutí… Ktorí chcú žiť pobožne v Kristu, budú prenasledovaní, ale zlí ľudia sa budú vzmáhať v zlom. Pavol tu píše o svete. Ale na osemdesiat percent to platí aj v cirkvi. S démonmi sa dá jednať jednoducho. Čo je ťažké, je to, ako pracovať sám so sebou. Ľudia sú zacyklení v problémoch. Nechcú jednať sami so sebou, nepovažujú za koreň problému ich vlastný život, ale hľadajú problémy niekde inde. S najväčšou pravdepodobnosťou my sami sme brzdou Božej moci a Božieho diela.
Problémy sa prejavujú v prvom rade v charaktere, v osobnosti. Charakter je ako kostra a Božia moc sú svaly. Svaly nemôžu vyrásť tam, kde nie je kostra. Pavol hovorí, že v posledných časoch budú v cirkvi charakterové problémy ľudí. Budú pod tlakom, zameraní na seba, zaprú moc kresťanstva. Čo je mocou kresťanstva?
Slovo o kríži je totiž bláznovstvom tým, čo hynú, ale nám, čo dosahujeme spasenie, je mocou Božou. 1. Kor. 1:18
Tajomstvo nasledovania Ježiša Krista nie je v tom, čo kríž robí pre nás, ale čo kríž robí v nás. Ježiš hovorí: „ Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ Každý deň si žiadaj, aby moc Kristovho kríža prebiehala v tebe. Boh nepožehná mňa, požehná Svätým duchom Ježiša Krista prebývajúceho vo mne.
S Kristom spolu ukrižovaný som a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa. Gal. 2:20
Najväčšia prekážka Božej moci, nášho osobného úspechu, sme my sami. Starý človek, stará prirodzenosť. Keď s týmto nevieme jednať, môžeme vyháňať démonov, koľko chceme, lámať kliatby, koľko chceme. Ak človek znova a znova vyznáva Božie slovo ale neaplikuje moc Kristovho kríža na svoj život, na starú prirodzenosť, nefunguje to. Je obrovský tlak na medziľudské vzťahy. Je dobré vyhlasovať: „ som mŕtvy pre urážky, pre hnev, pre horkosť, pre konflikty vo vzťahoch“ (súčasť starého človeka). Žiť v cirkvi je niekedy boľavé. Môže sa stať, že občas niekoho urazím. Ak som sa ja urazil, potrebujem posvätenie v tom, aby som sa neurážal. Potrebujem aplikovať moc kríža na svoj život, na starú prirodzenosť. Ak to neurobím, neviem sa dostať k požehnaniam, ktoré Boh pre mňa pripravil. Je to kľúč pre rast vo viere. On musí rásť a ja sa umenšovať. Môj život a moja budúcnosť závisí od vzťahu s Bohom.
Návod pre riešenie problémov v manželstve: Rozhodni sa, že 40 dní nebudeš vidieť chyby na partnerovi, ale dobré stránky. Aplikuj Galatským 2:20, buď mŕtvy pre urážky. Po štyridsiatich dňoch budeš mať iné manželstvo a ty budeš iný človek. Veci nie sú neriešiteľné, keď máme Ježiša Krista, ktorý povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba a nasleduje ma.“ Ak to neurobím, starý človek priťahuje problémy, choroby, je to denno-denný boj. Zvíťaziť nad diablom nie je tak ťažké, ako poraziť starého človeka. Najväčšia prekážka Božej moci, nie je svet, diabol, sme to my sami.
S akým srdcom pristupujeme k Bohu? Očakávame skutočný zázrak, ideme k tomu? Boh nejedná tak, že iba On sám a my nič. Keď sa modlíme, všetko myslíme úplne vážne – tak, ako to hovoríme. Keď sa domodlíme, čo hovoríme? Neanulujeme celú modlitbu?
Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech si ju prosí od Boha, ktorý proste a ochotne dáva všetkým a dostane sa mu jej. Jak.1:5
Postoj, ktorý je v našom vnútri je totálne dôležitý a rozhodne, ako Boh zasiahne. On nechce „tupú“ poslušnosť, nie len to, že to vykonám, ale že to urobím s láskou, je v tom moje srdce. Vonkajší človek sa ruší, vnútorný sa obnovuje deň čo deň. Ak je niekto chorý a bojí sa choroby, najskôr sa potrebuje zbaviť strachu z choroby. Ak robím dookola tie isté chyby, Boh to nepožehná. Nezasiahne, kým nezakryjem diery vo svojom živote.
Slová Adriána Šestáka boli energické a jasné. Vedú k zamysleniu, čo potrebujeme v našom kresťanskom živote zmeniť. Na záver povedal, aby sme boli múdri a správne zadefinovali problémy. Aplikujme na ne liek, ktorý nám Boh dáva. Zoberme zodpovednosť za veci, ktoré sa dejú. Posilňujme sa v Bohu.