Moje svedectvo, o ktoré sa chcem s vami podeliť sa týka môjho štvrtého tehotenstva. V januári 2010 som bola v 23 týždni tehotenstva, keď gynekológ zistil, že krček maternice je skrátený a som otvorená na 1 cm.
Okamžite ma poslal do nemocnice s odôvodnením, že ak mi urobia serkláž (podšitie), mám šancu, že budem normálne fungovať, teda nebudem musieť do konca tehotenstva ležať. Povedal, že to bude trvať 7-10 dní. Bol to pre mňa šok, ktorý som hodnú chvíľu nevedela rozdýchať. Keďže slúžim ako chválička, nevedela som si predstaviť, že nebudem v nedeľu na zhromaždení, že nebudem hrať a ako to bude? A druhá myšlienka: a kde dám dcérku? Samozrejme, mám manžela, ale začiatok roka… v zamestnaní mal toľko práce, že som si nevedela predstaviť, ako si to zariadi, aby mohol byť doma…
Ešte v ten deň som volala do zboru v Spišskej Novej Vsi, kde bolo práve modlitebné zhromaždenie a prosila o modlitbu.
Pán primár, ktorý ma vyšetroval na príjme, sa tváril veľmi divne. Jeho slová, ktoré mi povedal, mi vohnali slzy do očí, ale ich význam akoby šiel mimo mňa. Vôbec som nerozumela, čo hovorí. Až neskôr ku mne začal prenikať zmysel tých slov. Povedal niečo v tom zmysle: „ mali ste si to dobre rozmyslieť a naplánovať, nedávne tehotenstvo, konizácia (operácia na krčku maternice) a veď doma máte tri zdravé deti…“ a tu som mu skočila do reči a povedala som: „a toto bude štvrté“. V tej chvíli, akoby prepol, začal mi hovoriť, že to bude dobré, a vysvetlil mi, prečo sa musí urobiť to a hento. Do správy napísal „hroziaci potrat“ a poslal ma na oddelenie.
Operácia krčku maternice
Tu na chvíľu odbočím.
Asi pred 11-mi rokmi lekár zistil, že je potrebná operácia na krčku maternice. Vtedy sme mali len jedného syna a plánovali sme ešte ďalšie dieťa, preto operáciu odložil s odôvodnením, že je možné, že by potom mohlo byť riziko otehotnieť, ale nepovedal mi v akej súvislosti.. Keďže moje dve tehotenstvá boli pre mňa v tom čase dosť náročné a vyčerpávajúce, do ďalšieho tehotenstva som sa už nechystala, preto som po druhom pôrode súhlasila s operáciou. Pri tejto operácii došlo k odstráneniu časti krčka maternice.
Z tohto dôvodu a tiež z dôvodu nedávneho tretieho tehotenstva som sa začala v štvrtom tehotenstve otvárať.
Nemocnica
V nemocnici mi nastavili liečbu a sledovali ma. Po piatich dňoch ma poslali domov s tým, že serkláž sa robiť nebude, je to síce na hrane, ale keby sa robil zákrok, mohlo by sa to narušiť, atď…
Keď som s týmto výsledkom môjho pobytu v nemocnici prišla k môjmu lekárovi, bol veľmi nemilo prekvapený.
Nasledovali ďalšie modlitby počas modlitebných zhromaždení, tiež počas zhromaždenia s Billom Moorom. Počas jeho modlitby sa mi zafixovalo v srdci jedno slovo: pochybnosti. Modlil sa proti pochybnostiam. A tak vždy, kedykoľvek nejaké prišli, odmietala som ich.
Po ďalšej návšteve lekára v 28 týždni som si prečítala v správe: hrdlo skrátené, uzavreté. HALELUJA!
Ale tu sa náš boj neskončil.
Liečba doma
V 32 týždni počas pravidelnej kontroly mi lekár oznámil: „A máme tu to, čoho som sa bál. Hrdlo je skrátené a začínate sa otvárať. Teraz je už neskoro robiť serkláž. Budete musieť ísť do nemocnice, v tomto čase sa vyvíjajú pľúca, keby sa dieťa narodilo v tomto čase, je tu riziko, že by to neprežilo. Má sa vám kto postarať o dcéru?“
Rovno som mu povedala, že nie. Osem týždňov v nemocnici???!!! Povedal síce, že mi nastavia liečbu a pustia ma domov, ale v januári som videla niečo iné. Ležala som na izbe s dvomi ženami, ktoré tam boli 6 týždňov predtým, ako som prišla a ostali tam aj potom, ako som odišla, až do pôrodu. Jedna z nich bola otvorená na1 cm. Nedovolili im chodiť ani do jedálne. Všetko im nosili, mohli ísť len do kúpeľne a na vyšetrenia. Tak som sa ho spýtala, či si vážne myslí, že ma ešte pustia domov. A že ležať môžem predsa aj doma.
Videl, že viem, o čom hovorím, preto sa rozhodol podstúpiť týždňové riziko. Predpísal mi prísny režim: nedvíhať nič ťažké, veľa ležať so zdvihnutými nohami a keby sa čokoľvek dialo, ísť hneď do nemocnice.
Nechápala som, čo sa stalo. Prečo sa to začalo opäť otvárať, veď som nič také nerobila, čo by to mohlo zapríčiniť, veď sa za mňa modlili.
Réma
Potom mi to Pán ukázal: Oni sa za teba modlili, použili svoju vieru, ale ty nemáš vieru, máš len nádej, že všetko bude v poriadku na základe ich modlitby, ale tvoj dom stál na piesku. Nemáš SLOVO, ktoré by podoprelo tvoju vieru v tejto oblasti. AHA!
Hneď v ten deň som začala hľadať. Otvorila som konkordanciu s rozhodnutím, že pôjdem slovo za slovom, ktoré hovorí o uzdravení, a že nájdem to, ktoré bude pre túto situáciu pre mňa RÉMOU. Už dlhší čas stojím ohľadne akejkoľvek choroby, či nedostatku na slove 2.M 23;25: ALE BUDETE SLÚŽIŤ HOSPODINOVI SVOJMU BOHU, A POŽEHNÁ TVOJMU CHLEBU A TVOJEJ VODE, A ODSTRÁNIM NEMOC Z TVOJHO STREDU.
Keď som otvorila konkordanciu, toto slovo tam bolo ako prvé, vravím si, to poznám, ale prečítam si ho znova. Keď som prišla na koniec 25 verša, tým to pre mňa vždy končilo, to bolo to, čo mi stačilo. Ale tentoraz ma Svätý Duch viedol ďalej. 26: NEBUDE TAKEJ, KTORÁ BY POTRATILA, ANI NEPLODNEJ V TVOJEJ ZEMI. VYPLNÍM POČET TVOJICH DNÍ.
UAU!!! Tak toto som si tam nikdy nevšimla, ale teraz ma to doslova ovalilo. Sedela som na posteli a rozmýšľala nad tým, čo som čítala. Vedela som, že už nemusím ísť ďalej, že mám RÉMU pre danú situáciu. Zrazu mi prišlo, že niečo podobné je určite ešte niekde v Novom zákone. A tak som začala listovať Bibliou, vedela som len, že niekde okolo narodenia Ježiša alebo Jána.
A našla som v Ev. Lukáša1;57: A ALŽBETE SA NAPLNIL ČAS, ABY PORODILA, I PORODILA SYNA.
A ďalej v Lukáš 2;6-7a: A STALO SA, KEĎ TAM BOLI (JOZEF A MÁRIA), ŽE SA NAPLNILI DNI, ABY PORODILA. A PORODILA SVOJHO PRVORODENÉHO SYNA…
Tieto verše potvrdili to, čo som našla v 2.Mojžišovej a vedela som, že sa už nemusím báť, lebo Boh (a Jeho Slovo) je so mnou. Postavila som sa na toto slovo a každý deň som ho užívala, niekedy aj trikrát.
Po týždni som prišla na kontrolu. „Oddychovali ste?“, bola jeho otázka. „Áno, v rámci možností “, bola moja odpoveď.
Lekár mi povedal, že je spokojný, že je to tak, ako to bolo, ale neotvára sa to ďalej. Že tak, ako doteraz, môžem fungovať ďalej. V jeho ponímaní to znamenalo ležať, mať vyložené nohy, prejsť len to najnutnejšie. V mojom ponímaní to znamenalo vybrať dcérku z postieľky, prebaliť ju, ísť s ňou na prechádzku, na nákup, potom ju zase uložiť do postieľky, v piatok skúška, v nedeľu služba, a keď sa podarilo manželovi prísť z práce skôr, tak aj modlitebné zhromaždenia. V Biblii som si totiž prečítala:
BUDETE SLÚŽIŤ HOSPODINOVI SVOJMU BOHU, tak som robila to, čo aj dovtedy, SLÚŽILA.
Na kontrolu ma lekár pozval až o tri týždne a to ešte zvažoval kortikoidy na urýchlenie vývinu pľúc, ale napokon sa rozhodol, že mi ich nedá. Vďaka Bohu.
Po troch týždňoch to bolo opäť také isté, ako predtým, navyše sa končil ôsmy mesiac, pľúca už boli vyvinuté, ďalšia kontrola znova o tri týždne.
Pôrod
V máji 2010 sa nám narodil syn Kristián. Počas pôrodu bol infikovaný chorobou, na ktorú sa robí test ešte počas tehotenstva každej žene, ale u mňa sa v čase testu nepotvrdila, ktorá, ako mi neskôr povedala lekárka, „môže do 24 hodín dieťa zabiť!“. Vzali ho do inkubátora, napojili na rôzne prístroje, nasadili antibiotiká. Opäť nasledovali modlitby a boj, ktorý vďaka Ježišovi Kristovi už bol vyhratý, keď ho On vyhral na kríži. Vedela som: nevzdáme sa, nepoľavíme, zvíťazíme! O desať dní sme šli spolu domov.
Za krátky čas sme sa s manželom rozhodli ešte pre ďalšie dieťa. Ani mi nenapadlo, že by mohol nastať ten istý problém s otváraním, alebo infekciou. Tehotenstvo bolo absolútne bezproblémové, pôrod ľahký a extra rýchly, a napriek tomu, že tentoraz už bola infekcia potvrdená, nestihli mi dať antibiotiká pred pôrodom, keďže 10 minút od príchodu do pôrodnice bol Benjamin na svete. Napriek tomu bol úplne v poriadku a infekcia sa naňho nepreniesla.
Sláva a naše veľké ĎAKUJEM patrí Bohu.
Aktuálne teda máme s manželom päť detí:
David(15), Filip (12), Simonka(3,5), Kristián(2), Benjamin (10 mes)
Zuzana