Babičky, mamičky a dievčatá, stretli sme sa večer 19.6. 2020. Z Popradu, zo Spišskej Novej Vsi, zo Starej Ľubovne, z Kežmarku, zo Spišskej Belej. Stretlo sa nás celkom dosť. Každá od Majky dostala peknú záložku s týmito citátmi:
Žijem vierou a nie videním. 2.Kor. 5:7 Verím Bohu – preto očakávam od Boha.
Nemôžem mať pozitívny život a negatívnu myseľ. Som teda vždy dobrej mysle. 2. Kor. 5:6
Očakávaj na Hospodina, pevný buď, nech je mocné tvoje srdce a očakávaj na Hospodina. Žalm 27:14
V obrátení a upokojení bude tvoja záchrana, v utíšení a dôvere bude tvoja sila. Iz. 30:15
Mária Mináriková, manželka nášho pastora Petra, nám prednášala o pokoji. Nech sa nám deje čokoľvek, akékoľvek situácie, veriacemu všetko napomáha na dobré. Snažme sa vtedy utíšiť a upokojiť. Ježiš nám v Biblii hovorí: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam.“ Ján 14:27
Boh nás chce premieňať, dajme sa Mu premieňať. Sme cenné a hodnotné. Každá sme iná, jedinečná. Nemusíme sa porovnávať. Naša hodnota je v tom, kým sme v Kristovi. A nie je podstatné, či nás manžel alebo niekto iný pochváli, alebo nie. Pretože Boh vie. A potom je dôležité nepripustiť si zlé myšlienky. Za každým požehnaným mužom stojí jeho žena.
Ak chceme niečo povedať, potrebujeme to vyjadriť dobrým spôsobom. Začať pochvalou. Nehovoriť vo výčitkách. Majka priznala, že bola prchká, no už sa zmenila. Meniť sa máme celý život. A zomierať samé sebe. Sme pripravené žiť to, čo hovoríme, aj keď prídu ťažké časy? Napríklad vzťahové napätia. Ak sa nám stane, že neobstojíme, urobme pokánie. Zrušme zlé slová a choďme ďalej. Nedovoľme strachu, aby bol vládcom. Správať sa ako kresťan je viac, ako len chodiť do cirkvi. Sme svetlom tam, kde sme? Obliekajme sa slušne, nech to nie je na pohoršenie.
Majka rozprávala o mužovi z Biblie menom Jozef. Vo všetkých situáciách bol pokojný. A nezatvrdil si srdce. Tak aj my, keď sa nám deje niečo zlé, nezatvrďme si srdce, neurobme stenu. Vykomunikujme si to. Odpusťme. Nebojme sa búrok. V nich sa ukáže, v čom sa ešte potrebujeme meniť.
Porozmýšľajme, kedy strácame pokoj. Keď niečo nie je tak, ako by sme my chceli? Keď prichádza nezhoda? Keď my máme svoju predstavu a manžel inú? Keď nás vytočia deti? Udržme si pokoj v každej situácii: „ Pane, verím ti. Nebojím sa.“ Strach sa zakráda a keď sa bojíme, otvárame dvere napríklad pre chorobu. Rozhodnime sa, že sa nebudeme báť. Kresťanstvo je o vzťahu. Bohu sa dá povedať všetko, ale má tam byť úcta. Môžeme sa pred Ním aj vyplakať. Ale potom ideme ďalej. Keď sa premieňame, zomierame sebe, Boh nás posúva na miesto, kde nás chce On mať. Nerobme veci z vlastnej sily. Dajme to Bohu. S Ním preskočíme aj múr.
Jozef si počas skúšok nezatvrdil srdce a jeho duša zostala silnejšia. Skúšky nás posúvajú. Keď vznikajú konflikty, povedzme si: „ No a čo.“ Po búrke aj naša duša zosilnie. Potom máme súcit aj s inými a budeme vďačné Bohu. V každej situácii Mu ďakujme, že je s nami. Preskúmajme si srdce: „Som verná?“ Idem podľa Slova? Ak nie, nemôžem si sťažovať, že život inej je viac požehnaný. Premieňanie je celoživotný proces.
Majka nás povzbudila, aby sme si udržali pokoj, nech sa deje čokoľvek. Rozhodnime sa pre to. Boh nám nedal ducha strachu, ale ducha moci, lásky a zdravého rozumu. Žijeme vierou a nie videním. Majme pozitívnu myseľ a potom aj pozitívny život. Zahoďme negatívne myšlienky. Vyznávajme Božie slovo, má moc. Povolávajme zasľúbenia. V obrátení a upokojení, v tom je naša záchrana a sila. Vtedy budeme počuť Boží hlas a nie svoje rozbúrené city. Povedzme: „ Ja sa rozhodujem upokojiť.“
Na záver Majka povedala, že je vďačná za každú jednu z nás. A my sme Bohu vďačné za ňu. Je nám príkladom a vzorom. Je milá a povzbudzuje nás. Potom niektoré ženy porozprávali, ako s Bohom víťazili v poslednom období. Chvíľami sme sa zasmiali, no videli sme aj slzy v očiach žien, ktoré rozprávali o svojich bojoch. Cítili sme sa veľmi príjemne a uvoľnene. Bola fajn atmosféra. Svedectvá žien boli poučné a v každom bolo niečo na povzbudenie pre ostatné. Ani sa nám nechcelo ísť domov. Už sa tešíme na ďalšie takého „babské“ stretnutie.
