Tento rok to bol prvý spoločný výlet.
Napočítal som 30 duší, z toho 8 detí. Vekový rozdiel medzi najmladším a najstarším účastníkom bol 75 rokov. Bol to náš doterajší zborový rekord, čo sa týka počtu ľudí na výletnej zborovej akcii.
Každý z nás bol plný očakávania a radosti z toho, čo sme mali zažiť. Áno, bol to zážitok – počas jazdy autom začalo pršať a keď sme vystúpili z áut v Poráči, padal aj dážď so snehom. No my sme aj tak s úsmevom na tvári a s pršiplášťami na sebe vyšli v ústrety novým dobrodružstvám.
Na turistickej značke bola napísaná pol hodina na kopec. Zvládli sme to za 20 minút. Hore fúkalo o dušu, ale my sme opäť veselí pokračovali s radosťou vpred. Cieľom bola jaskyňa Šarkania diera. O 11.00 sme vstúpili dnu.
Nádhera! Super jaskyňa, „se vším všudy“. Pekná výzdoba, kvaple zhora, zdola, netopiere, dĺžka jaskyne 150 metrov, výška v hlavnej sieni do 20 metrov a v závere dostupnosti voda vo výške asi 25 cm. Dva kvaple, ako citujem Slava : „Starosta a starostová“ a ďalej veľký útvar ako tvár – oči, ústa, nos – zacitujem opäť Slava : „Quasimodo“.
Vo veľkej sále Slavo zavelil: „Spievajme!“ A Lívia začala: „Slávne, predivné je dielo tvoje večné, ty náš všemohúci Stvoriteľ…“ Bolo nám veselo, vypli sme všetky svetlá a tam v hĺbke, v tme pod zemou, sme z celého srdca chválili nášho Stvoriteľa za túto nádheru, ktorú nám pripravil.
Už nefúkalo, nepršalo, bolo celkom teplo a pohoda, naozaj Božia atmosféra. A tak sme v radosti, plní zážitkov prišli opäť k autám a ďakovali Bohu za nádherný výlet.
Už teraz sa tešíme na ďalší.
