Z úzkosti som volala na Hospodina a On ma vyslyšal

Stredná škola

Žila som v malej dedine na Slovensku v katolíckej rodine. Rodičia ma vždy viedli k viere v Boha, takže som nikdy nepochybovala, že Boh existuje. Žili sme tradičným spôsobom. Počas strednej školy som začala bývať na internáte. V škole a na internáte som nemala nikdy problémy. Začali sa tu však prvé lásky, prvý kontakt s cigaretami, alkoholom, ľahkými drogami a pod. Dá sa povedať, že som vyskúšala asi všetko čo mi prišlo do ruky, ale vždy to bolo s mierou. V týchto časoch sa začala vyvíjať aj moja nenávisť k rodičom. Veľa vecí som si neuvedomovala, mala som svoj svet a svoje predstavy. Rodičia mi nikdy nechceli zle, starali sa ako len mohli. Pociťovala som však v tomto čase nedostatok financií za čo som prikladala vinu rodičom, a tak som sa chcela už čo najskôr osamostatniť a zarábať.

Život vo veľkomeste

Na vysokú školu som sa dostala do Prahy. Tu sa mi naskytla príležitosť študovať a zároveň pracovať. Moja prvá práca bola upratovanie rodinného domu a neskôr som začala pracovať v spoločnosti Mc´Donalds. Všetko sa zdalo byť super. Ale nebolo tomu tak. Prestávala som chodiť do kostola, bývalo mi tam zle a šli na mňa mdloby. Na internáte som bola často sama. Nedalo sa cestovať na Slovensko každý týždeň, kvôli práci a peniazom. V škole sa mi nedarilo a musela som opakovať ročník. Doľahol na mňa smútok, trápenie, samota a najhorší bol strach! Strach zo smrti. Tá predstava mi niekedy nedovolila ani zaspať, bála som sa sama v izbe, mala som pocit, že tam niekto je a do toho som mala tie najhoršie myšlienky…celý svoj čas som venovala počítaču a internetu, niekedy dlho do noci, len aby som nebola sama, išiel mi aj celú noc, bol to môj najlepší kamarát! Bolo to niečo strašné!!! Začala som pochybovať či Boh vôbec existuje, nikdy ma o tom nepresvedčil!

V jeden večer som ležala na posteli a chcela sa nábožensky modliť ako každý deň, ale nešlo to. Bola som už so svojou vierou a životom v slepej uličke. Začala som strašne plakať a prosila som Boha, aby sa mi dal poznať ak existuje. Kričala som na Neho, nech ma vyslobodí, že sa to nedá vydržať a tento život pre mňa nemá cenu! Za nejaký čas ma naplnil pokoj, ľahla som si a po dlhom čase som hneď zaspala. Po necelom roku prišla odpoveď.

Stretnutie

Začal sa nový školský rok a ja som sa v jeden večer nasťahovala na izbu k dvom dievčatám, z ktorých ma hneď jedna zaujala čítaním biblie. Bola som v ten večer tak rozrušená a šťastná, že som ju začala zasypávať otázkami. Ešte som poriadne nevedela ani jej meno, ale hneď som si ju obľúbila. Stále mi to vŕtalo hlavou a nedalo mi pokoj, čo je to za kresťanka, že si číta bibliu??? Ja som to nikdy nedokázala. A tak sa začali naše dlhé rozhovory. Začala mi kázať evanjelium a hovoriť o živote s Bohom, predstavila mi cirkev kam chodí a čomu veria. Vyučovala ma a veľakrát som ju trápila otázkami dlho do noci. Nikdy som nepochybovala o pravdivosti jej slov. Šla z nej láska, radosť, pokoj… bola iná, úplne iná… Pozývala ma na zhromaždenie do ich cirkvi. Trvalo mi asi dva mesiace, než som šla. Nemohla som kvôli rozvrhu hodín a mala som strach. Raz nám odpadla hodina a ja som unavená, po celom dni v škole, kráčala na izbu s predstavou ako si ľahnem a budem pozerať nejaký film alebo sa zabavím na internete. Ale situácia sa zmenila a zavolala som mojej spolubývajúcej, v tej dobe už veľmi dobrej priateľke, nech ma počká, že pôjdem na to jej zhromaždenie. Priznám sa, že sa mi poriadne potili ruky.

Prišli sme do zboru, kde nám všetci začali podávať ruky a s radosťou nás vítali, ako keby ma už poznali, bol to nezabudnuteľný okamžik! Začali sa chvály a potom začal pastor kázať. O čom bola kázeň už presne neviem, ale viem, že všetko čo rozprával bolo pre mňa. Bolo to Božie Slovo, ktoré vo mne začalo pracovať, nikdy ma kázeň takto nezaujala. Doslova som hltala každé Slovo čo vyšlo z jeho úst a úplne som sa s tým stotožnila aj keď som Bibliu nikdy poriadne nečítala. Vedela som, že mu mám veriť, že to čo rozpráva je pravda a pre mňa život!

Zmena

V ten večer som prijala výzvu prijať Ježiša Krista za svojho Pána a Spasiteľa! Po prvýkrát som mala istotu, že Boh existuje a je živý v nás! Cestou na internát sme tancovali. O pár týždňov som prijala krst Duchom Svätým a vodou. Veľa vecí sa obrátilo v mojom živote na dobré! Boh zmenil moju nenávisť k rodičom na lásku a každý deň ma učí novým veciam. Dal mi muža, s ktorým sme mohli ísť na svadobnú cestu do Izraela a požehnal naše manželstvo krásnou dcérkou. Dal mi ten najväčší poklad – odpustenie hriechov a večný život! A zadarmo! Poznala som, že Božie Slovo je dokonalé a na mojom vlastnom živote sa naplnilo to, čo je napísané v Biblii, v Božom Slove, že: ,,Z úzkosti som volal(a) na Hospodina a vyslyšal ma“ Ž 118,5.

Dnes už nemám ani najmenšie pochybnosti o tom, čo Biblia hovorí, preto sa chcem o tom podeliť aj s vami, aby ste nepochybovali, ale verili a očakávali na Pána v každom čase. Moji rodičia mi ešte neveria, keď im rozprávam o Bohu a nechápu, že On zmenil môj život, pretože som Ho nikdy nemala za prioritu v živote, ale ja neprestávam veriť, že aj oni poznajú Božiu milosť, pretože je veľká! Nech Vás Boh požehná a nech Vám dá to správne poznanie.

Kresťanské spoločenstvo Poprad
Moyzesova 27 (3368/25), 058 01 Poprad (V areáli OSBD za Kauflandom)
IBAN: SK21 7500 0000 0040 0792 9670 BIC: CEKOSKBX
©2024 Kresťanské spoločenstvo Poprad, všetky práva vyhradené.