V nedeľu 22.8.2021 navštívil náš zbor misionár Miroslav Fic. Narodil sa v Humennom. Keď mal štrnásť rokov, prijal do srdca Ježiša. V roku 2004 vnímal on aj jeho manželka, že sa majú presťahovať do Srbska a priniesť tam evanjelium.
Hoci mali rôzne prekážky, zo všetkého im Boh pomohol vyjsť. Miroslav povedal, že porážka vzniká vtedy, keď pozeráme na problém z ľudskej perspektívy. Pozerajme cez Božie oči. Je dôležité vystúpiť z tieňa svojej minulosti, bez ohľadu na to, kde sme vyrastali. Napríklad Mirov otec bol alkoholik, ale Ježiš zmenil osud smerovania jeho syna. Nepozerajme na to, kto sme, čo sme. Milosť Božia moc nám dá tú schopnosť, ak prijmeme povolanie, ktoré Boh do nás vložil. Sme veľvyslanci Božieho kráľovstva a prinášame ho všade, kde prídeme. Keď sa rozhodneme slúžiť Mu, bude nám plniť aj tajné sny.
Miroslav nám povedal niekoľko príbehov, kedy bol v ťažkej situácii, modlil sa a Boh ho vypočul. Hovoril aj o tom, čo všetko robia. Zakladajú cirkvi na nových miestach v Srbsku, Chorvátsku, Bosne. Majú kresťanské vydavateľstvo. Robia detské tábory. Kŕmia chudobných. Cez pandémiu ako jediní robili online vysielania bohoslužieb. Pri službe zažili veľa zázračných uzdravení. Napríklad slepá pani začala vidieť. Zmizol rakovinový výrastok. Noha otočená v kolene skočila naspäť. Bolo uzdravené dieťa z leukémie.
Srbský misionár nás povzbudil, aby sme vykročili z komfortnej zóny. Nebuďme leniví. Neseďme, lebo vtedy Boh nemôže viesť naše kroky. Problém je, keď seba nevidíme tak, ako nás vidí Boh. Nenechajme sa oklamať diablom a obmedziť samých seba, že sme úbohí, nehodní, neschopní. Mentalita Božieho kráľovstva je: „Neprehrám, lebo sa nevzdám, preto víťazím.“
Boh nás nikdy nenechá „ na holičkách“. V svojej sile nič neurobíme, ale ak sme Jeho nástrojom, je v nás Jeho sila. Majme videnie, ako mal Jozue a Káleb o zasľúbenej zemi. Je na nás, čo urobíme so snami a plánmi od Boha. Nebuďme ako sluha, ktorý zakopal svoj talent. Urobme krok viery. Niekedy to nie je jednoduché, ale výsledok je nádherný – vidíme spasené duše. Sme jediná nádej pre príbuzných, priateľov, kolegov, susedov… Boh pre nás pripravil ľudí, prinesme im evanjelium. Dajme im úsmev. Kamkoľvek prídeme, vnímajú to svetlo, ktoré je v nás.
Na konci sa náš hosť modlil za ľudí, ktorí chcú, aby ich Boh používal. Bola vnímateľná Božia prítomnosť. Nech ho Boh mocne požehná, aj jeho službu v Srbsku.