Veľkolepý exodus

Kresťania žijúci na Blízkom východe sú vystavení vážnym krutostiam

Situácia kresťanov, ktorí ostali v Iraku, je aj z dôvodu prenasledovania mimoriadne zraniteľná. Bezpečnostné sily dozerajú na poriadok. „Počet kresťanov klesá. V Libanone boli kedysi kresťania v prevahe, ale dnes v spoločenstve o počte 1,5 mil. tvoria už len 35% obyvateľstva. Irackí kresťania od vojny v Iraku postupne odchádzajú preč, po roku 2004 ich ostalo už len približne 0,5 mil,“ písali na konci novembra britské noviny Independent. Jeden najvplyvnejší taliansky katolícky magazín La Civiltà Cattolica v podrobnej štúdii podobne opisuje situáciu kresťanov žijúcich v moslimskom svete. Podľa štúdie „Radikálny islam dnes“ už získava priestor v mnohých kresťanmi obývaných moslimských štátoch a jeho cieľom je šírenie šárie v islamskom svete, čo nielen zhoršuje život kresťanskej menšiny, ale v ohrození je aj ich samotná existencia. Toto je príčinou masového odchodu do Európy, Spojených Štátov, Kanady a Austrálie. Od roku 1993 sa počet emigrovaných arabských kresťanov z Egypta, Iraku, Jordánska, Sýrie, Libanonu, Palestíny a z Izraela odhaduje na viac ako 3 mil. V poslednom desaťročí sa pomer obyvateľov, ktorí opustili Blízky východ zvýšil z 26,5% na 34,1%.“

 

Štrasburgský rozsudok

Nielen v Iraku a v Afganistane, ktoré boli zasiahnuté vojnou, sú vážne ohrození kresťania. Aj v Egypte, v Jordánsku a v Sýrií, ktoré sú považované za pomerne tolerantné režimy, sú náboženské menšiny vystavené nespočetným právnym, spoločenským a náboženským obmedzeniam.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z januára 2010 ostro odsúdilo násilnosti spáchané na koptských egyptských spoločenstvách, a vyzvalo vládu v Káhire, aby „pre koptských kresťanov a členov iných náboženstiev s úplnou platnosťou zabezpečila ich ľudské práva, ako aj ich základné právo slobody – nevynechajúc právo pre slobodnú voľbu náboženstva a právo pre slobodnú zmenu náboženstva – a nech ukončí akékoľvek znevýhodňovanie namierené proti nim“.

Počas rozpráv v Európskom parlamente vyhlásil holandský konzervatívny poslanec Peter van Dalen: „kresťania prežívajú zvlášť ťažké časy v mnohých krajinách, kde je pri moci islamská viera. Takáto situácia je viac – menej aj v Egypte. Tam ortodoxných koptských kresťanov, ale aj rímskych a protestantských kresťanov, resp. aj židov dostávajú cez existujúcu formu zriadenia do nevýhodného postavenia, potláčajú napríklad kresťanov, ktorí konvertovali z moslimskej viery. Toto je dobre vidieť v ich občianskych preukazoch, v ktorých ich naďalej uvádzajú ako moslimov, nakoľko zákon zakazuje zmenu náboženstva.“

K danej téme Konrad Szymanski, poľský kresťanský demokrat a poslanec EP povedal, že „popredné protikresťanské miesto komunizmu, dnes v prvom rade preberá bojovný islam. V Egypte a v Malajzii je v ústave zakotvená garancia slobodného vierovyznania, ale pod tlakom radikálnych islamských kruhov sa slobode vyznania nedostáva kresťanstvu dostatočná podpora od tamojších vlád. Európska únia má k dispozícii nové nástroje zahraničnej politiky, ktoré by mala uplatňovať vo väčšej miere k potlačeniu protikresťanských vystúpení. Jej ideologické predsudky sú príčinou, že EU koná v tomto smere neochotne, takto však riskuje stratu našej dôvery.“

Podobné stanovisko mal aj hovorca britskej konzervatívnej frakcie Charles Tannosck, podľa ktorého sa poľutovaniahodným spôsobom v islamskom svete stalo bežným, že džihád je namierený proti – medzi nimi žijúcim nemoslimom, a z nich sú najviac postihnutí kresťania.“ Gerard Batten britský nezávislý poslanec vyjadril spoluzodpovednosť novinárov za prebiehajúcu emigráciu zo Svätej zeme: „Západné média len veľmi slabo a nereálne informujú svet o prenasledovaní kresťanských a iných menšín v islamskom svete. Popritom médiá by mali poskytnúť skutočný obraz o prenasledovaní, mali by aj vysvetliť, prečo sa toto všetko deje. Mali by objasniť, kto toto koná – konkrétne moslimskí fanatici – resp., prečo to konajú – lebo v islamskej ideológii sa skrýva trestuhodné smerovanie k intolerancii, násiliu.“

Podľa štúdie kresťanského ľudsko-právneho združenia Christian Solidarity International (ďalej CSI) je v Egypte veľmi rozšírené, že mladých koptských mužov a ženy nútia na manželstvo s moslimom a následne aj na islamskú vieru. Jedna 17-ročná koptská kresťanka sa spriatelila s moslimským dievčaťom bývajúcim v susedstve, ktoré ju zoznámilo s jedným moslimským mužom menom Amir. Amirovi sa zapáčila mladá 17-ročná pekná dievčina a začal jej dvoriť. Jeden deň išla táto dievčina so svojou sestrou na nákupy. Vtedy ju chytili neznámi muži, dali jej drogy a uniesli túto bezmocnú ženu. Keď sa prebrala, našla sa v zajatí moslimov. Amir ju za pomoci svojej rodiny a priateľov uniesol. Dievčinu menom R. prinútili na moslimskú vieru a neskôr sa musela vydať za Amira. R. ale nebola ochotná žiť manželský život s Amirom, preto ju každý deň znásilnili a zbili. Na rameno do kože jej kyselinou vypálili koptský kríž.

 

Otcovia udávajú svoje deti

Prehľad o živote kresťanov na Blízkom východe vo Svätej zemi a v okolitých štátoch dáva aj správa vydaná Ministerstvom zahraničných vecí Spojených štátov amerických, v novembri 2010, v ktorej je v jednotlivých štátoch analyzovaná náboženská sloboda.

Podľa dokumentu vláda v Jordánsku pokračovala v obťažovaní tých občanov a zahraničných organizácií, ktoré boli obvinené z kázania evanjelia moslimom. Aj z obrátených moslimov mnohých obťažovali tým, že sa ich vláda pokúsila navrátiť na moslimskú vieru; stupeň prenasledovania sa počas prípravy tejto správy značne znížil. Islamský súd, ktorý vydáva rozhodnutia v rodinných veciach medzi moslimami, pokračoval v konaniach proti obráteným moslimom pod právnou značkou „odpadnutí od viery“. Zanechanie moslimskej viery je podľa islamského práva zakázané a každá takáto osoba „odpadlík od viery“ riskuje stratenie svojich občianskych práv.

Správa obsahuje aj to, že jordánska tajná služba v mnohých prípadoch predviedla obrátených moslimov potom, ako ich členovia rodiny nahlásili, že sa obrátili na kresťanstvo. Úrady podľa správy u predvolaných osôb vyšetrovali náboženské presvedčenie, vyhrážali sa im súdmi a inými postupmi, a v prípade popretia novej viery im ponúkali rôzne výhody, napríklad aj kariéru v štátnej službe.

V uplynulých rokoch viaceré rodiny podali na islamskom súde žalobu pre „apostáziu“ svojich príbuzných a na základe rozsudku odsúdenému odobrali civilné práva – aj právo na starostlivosť svojich detí a ich manželstvo prehlásili za neplatné. Podľa rozprávania viacerých občanov v prípade zamilovania sa a vytvorenia vzťahu s inak nábožensky orientovaným partnerom je ako následok vyvrhnutie na pokraj spoločnosti, v niektorých prípadoch aj nenávisť medzi rodinami partnerov.

Popritom všetkom na konci roku 2007 a na začiatku roku 2008 zatkli a vyhostili z krajiny približne 30, už dlhšie v krajine prítomných evanjelikálnych kresťanov.

V Sýrii počet členov starých kresťanských spoločenstiev z dôvodu ich odchodu z krajiny poklesol na 8%. Podľa americkej správy sýrsky režim vytvára v náboženských otázkach vážne obmedzenia. Neprijíma náboženský status bývalých moslimov, ktorí konvertujú na inú vieru. V protiklade s týmto kresťanov, ktorí prešli na moslimskú vieru, prijímajú a tí oficiálny náboženský status dostanú. V prípadoch, keď moslim prejde na kresťanskú vieru, vláda ho naďalej na základe šarie – islamského práva – považuje za moslima. Moslimská žena sa nemôže vydať za kresťanského muža, ale naopak, moslimský muž si môže zobrať kresťanskú ženu. V takomto manželstve kresťanskú ženu v prípade smrti nepochovajú na moslimskom cintoríne, iba ak by pred smrťou prešla na islam. Keď chce kresťan konvertovať na islam, podľa zákonov má moslimský náboženský vedúci o tom informovať cirkev konvertujúceho kresťana.

V máji 2010 tajná služba zatkla a neskôr vyhostila z krajiny jedného amerického a dvoch švédskych štátnych občanov, ktorí v meste Aleppo (druhé najväčšie mesto v Sýrii) rozdávali Biblie. Konajúci súd zhabal všetku kresťanskú literatúru, ktorá sa nachádzala v byte tých troch osôb.

V Egypte je okrem fyzického prenasledovania silná aj politická a hospodárska diskriminácia. V krajine so 17 štátnymi vysokými školami ani jeden dekan nie je a nebol kresťanom. Vláda diskriminuje kresťanov v uplatňovaní sa v štátnej službe, ďalej vo vymenovaní zamestnancov štátnych univerzít, a bráni tomu, aby v najväčšej prestížnej inštitúcii v univerzite Al-Azhar mohli študovať kresťania – hoci škola je financovaná zo spoločných peňazí a študuje tam takmer pol milióna študentov. Väčšinou vláda zabraňuje, aby sa nemoslimovia zúčastnili programu výučby arabského jazyka, lebo v študijnom pláne figuruje aj štúdium Koránu.

.

(Prevzaté z Hetek, č.  XIV / 48 / 12.3.2010, autori: Kodó Tímea, Korvin Tibor, Molnár László, Morvay Péter, Németh Csillag; slovenský preklad pripravili: Ján Mišovič a János Boldizsár)