Americký gerontológ Dr. Karl Pillemer sa vo svojom výskume sa zameral na túto otázku, a jedného dňa prišiel na tajomstvo: kľúč k tomu sa skrýva práve v starnutí, presnejšie v životnej skúsenosti.
Mnohé roky, ktoré viedli ľudí cez vojny, ťažkosti, prehry, im dali nový aspekt a naučili ich skutočne dôležitým veciam. V tomto bode sa staroba stala pre výskumníka studnicou životných múdrostí a ponaučení.
V časti štúdie sa Dr. Pillemer venoval výskumu s názvom Tri tajomstvá pre dlhé manželstvo, od tých, ktorým sa to podarilo. Vo svojej štúdii prišiel na nasledovné:
V našej spoločnosti je jeden paradox. Väčšina ľudí sa chce zosobášiť, avšak skoro polovica manželstiev končí rozvodom. A tak je jasné, že mnohých zaujímajú tajomstvá dlhej cesty vedúcej k oslavám zlatej svadby manželských párov, z ktorých vyzdvihnem tri najčastejšie a asi najprekvapivejšie:
Keď som sa spýtal viac ako 700 párov požehnaných dlhoročným manželstvom, čo je najdôležitejšie pre dlhé manželstvo, skoro jednoliato súhlasne dali odpoveď: rozdiely síce priťahujú jeden druhého, ale neurobia manželstvo dlhým! Teda podľa nich najdôležitejšou vecou pre šťastný a dlhý vzťah je to, aby podstatná hodnotová stupnica manželského páru bola podobná. Viacerí radili, aby si páry už na začiatku vzťahu spísali hodnoty a zásady (princípy) považované podľa nich za dôležité v rôznych oblastiach, ako sú peniaze, deti, práca, sex a nech o tom rozprávajú.
Za druhé, možno mnohí vojdú do manželstva tak, že si myslia, že po uzavretí manželstva sa všetko zmení, že oni zmenia svojho partnera. Ale čo nato povedia starí manželia? Osemdesiatročná Rosie, 56 rokov vydatá, jednoducho koncipuje: „To je šialený nápad!“
Tretím tajomstvom dlhého manželstva, podľa výpovede „starých“ je to, že „môj manželský partner je mojím najlepším priateľom.“ Podľa terajšieho svetového trendu priateľ a manželský partner sú dva samostatné sociálne pojmy. Podľa starých však práve dobré priateľstvo je to, čo ukazuje, aký potrebuje byť manželský partner, lebo naším priateľom je ten, s kým sa chceme čo najskôr stretnúť, náš priateľ je ten, s kým sa podelíme o svoje zážitky, náš priateľ je ten, s kým sa vieme úprimne porozprávať.
Podľa starých pre dobré manželstvo je nutné prestúpiť za úsek počiatočnej romantickej príťažlivosti a – mnohí boli veľmi úprimní – strhujúcej túžby sexu, lebo na nej nestojí a nepadá vec. Ako hovorí 80 ročná Patty: „Ak nie ste dobrými priateľmi, neberte sa! Lebo toto je to, čo drží manželstvo spolu potom, keď človek zahodil svoju kyticu a nie to, čo si mnohí mysleli – deti!“
8 starých najdôležitejších rád pre dlhé manželstvo:
- Manželstvo neberme na ľahkú váhu, lebo je to ťažká úloha
Táto myšlienka ale nie je dôležitá pre páry v deň svadby, kedy so zahmlenými očami stoja pred matrikárom. Skúsení starí ľudia by chceli, aby si každý vryl do svojej mysle: manželstvo je tvrdá vec. Podľa starých sa musí každý naučiť prežiť manželstvo tak disciplinovane, ako žijú hudobníci alebo špičkoví športovci: nepretržite sa učia, sú vo výcviku a sú schopní obetovať víťazstvo na krátkej trati pre niečo, čo sa oplatí na dlhej trati.
- Manželstvo treba vidieť ako nerozlučné a trvajúce až do smrti
Charakteristikou spotrebiteľskej spoločnosti je, že čo sa pokazí je jednoduchšie vymeniť ako opraviť a túto predstavu sme náchylní rozšíriť aj na naše vzťahy. Mnohí si v nepríjemných časoch vyberú ľahšiu cestu, ale podľa starých, ak sú páry schopné v ťažkých časových obdobiach spoločne vydržať, práve to upevní laná medzi nimi a odmenou za to je plnší, šťastnejší partnerský vzťah. Avšak človek je schopný toto urobiť iba vtedy, keď vzťah považuje za nerozlučiteľný základ, za niečo, z čoho nie je cesta späť, čo trvá do smrti, teda na čo sa musí nájsť spoločné riešenie.
- Pred manželstvom je nutné spoznať druhého
Aj keď značná časť zúčastnených manželských párov na výskume sa brala skoro, napriek tomu radia opak: čakajte so sobášom dovtedy, dokiaľ nemáte dostatočné spoločné zážitky k tomu, aby ste s pokojným srdcom mohli povedať: „do mojej a tvojej smrti.“
- Nedúfaj, že budeš vedieť zmeniť svojho partnera
Neber si niekoho, koho nevieš prijať! – hovoria starí. Nikdy nehovor: Potom, keď sa zosobášime schudne, bude pracovať, atď. Radšej sa spýtaj seba: Budem vedieť žiť s tými charakterovými vlastnosťami celý život?
- Treba sa naučiť spolu komunikovať
Mnohokrát, zvlášť vtedy, keď niekoho dobre poznáme – sme náklonní predpokladať, že pod jeho názormi rozumieme to isté, že ten druhý nás chápe, teda „musí vedieť“ aké pocity v nás vyvolá jeho chovanie alebo nejaká situácia. Podľa starých veľká časť manželských problémov sa dá vyriešiť otvorenou komunikáciou a za pokazené manželstvá často nesie zodpovednosť chýbajúca komunikácia.
- Manželstvo je tímová práca
Ako v tíme, tak ani v manželstve nie je „ja“ a „ty“, ale iba „my“. Samozrejme každý si zachová svoju osobnosť, ale keď sa zosobášime, dostaneme sa do partnerského vzťahu. Každá ťažkosť, choroba alebo problém, ktoré manželský partner okúsi, sa týka aj toho druhého.
- Malé veci, ktoré ťa urobia veľkým
Čo je to, čo cez desiatky rokov drží oheň v manželstve? Podľa starých drobné veci. Manželia sa denne mnohokrát dostanú medzi sebou do interakcie (vzájomné pôsobenie) a každá takáto príležitosť je možnosťou nato, aby sme na svojho partnera pôsobili, urobili ho radostnejším, úspešnejším. Starí navrhujú, aby sme pozitívne pôsobenia urobili dobrým zvykom, jeden taký tip: robme drobné láskavosti, napríklad urobme domácu prácu miesto neho.
- Nehrajme sa vždy na hrdinu
Sú prípady, kedy by náš partner chcel iba to, aby mohol vyliať svoje srdce, povedať svoju ťažobu a my, aby sme ho vypočuli. Vtedy sa stane, že ako nejaký montér, ktorý zbadá problém, zastavíme rozhovor a začneme vymenovávať riešenia, len tak z dobrého úmyslu, z lásky a z obavy. Podľa starých to najlepšie, čo môžeme v takomto prípade urobiť je, že potlačíme v sebe „nutnosť montovania“ ale jednoducho buďme pri svojom partnerovi, keď nás potrebuje.
Z týždenníka Hetek z 22.10.2015, str. 36-37 preložila Anna Mináriková