Slobodná od psychických problémov

Detstvo

Volám sa Martina, mám 36 rokov a bývam v Poprade. Vyrastala som v ateistickej rodine, rodičia boli komunisti. Mám o 4 roky mladšieho brata, s ktorým sme nemali veľmi dobré vzťahy. Často sme sa hádali a bili. Mama zvykla hovoriť, že ako môžu medzi sebou vychádzať národy, keď to nevedia súrodenci? Môžem povedať, že detstvo som mala veľmi pekné. Babka z maminej strany bola veriaca – katolíčka, mala modlitebnú knižku. Z tej som sa naučila tri modlitby, ktoré som sa večer modlievala.

Téma na oslavu?

V jedno leto po skončení prvého ročníka strednej školy, moja veľmi dobrá kamarátka Silvia, urobila niečo, čo bolo pre mňa vtedy zvláštne. Na jednom pouličnom koncerte, ktorý organizovalo Kresťanské spoločenstvo, prijala Ježiša Krista za svojho Spasiteľa. Na meninovej oslave nám o tom celá nadšená, s rozžiarenou tvárou rozprávala. Divila som sa, či je práve toto téma na oslavu. Silvia nás pozvala v nedeľu na bohoslužbu do Kresťanského spoločenstva. Bolo to pre mňa niečo nové. Ľudia tam radostne chválili Boha a keď bola výzva od pastora, že kto chce prijať Ježiša Krista, prihlásila som sa. Boh mi dal ZMYSEL ŽIVOTA, ktorý mi dovtedy chýbal.

Rodičia mi nebránili chodiť do zboru. Otec povedal, že si všimol zmenu vo vzťahu s mojím bratom, preto nevidel dôvod, aby by mi niečo zakazoval. Čas plynul, začala som chodiť na vysokú školu do Banskej Bystrice, so svojím životom som bola spokojná.

Krok vzad

V druhom ročníku vysokej školy som nedostala internát a zo školy som odišla. Vzdala som to a prišla depresia. Nejaký čas som bola doma, do zboru som chodila len zo zotrvačnosti a zhruba v 20-tich rokoch som odišla z cirkvi. Dnes viem, že to bola veľká chyba a môj život sa uberal úplne iným smerom. Začala som pracovať ako sekretárka. Zoznámila som sa tam s jedným mladým mužom, s ktorým sme spolu viac rokov chodili a necelý rok sme spolu žili. S priateľom som nebola šťastná, ale bála som sa s ním rozísť, nechcela som byť sama. Až po poslednej dovolenke a spoločnom bývaní som vzťah ukončila a vrátila som sa bývať k rodičom. Potom prišla depresia, on si našiel nový vzťah a ja tiež, hoci som ešte nebola uzdravená z toho predchádzajúceho. Môj život bol v jednom veľkom zmätku.

Volala som k Bohu

Chcela som sa vrátiť späť k Bohu, no opäť som mala priateľa, s ktorým som žila. Situáciu som nezvládala a ocitla som sa na psychiatrii v Levoči. Stav bol vážny, mala som 27 rokov, bola to moja prvá hospitalizácia vôbec a práve na takomto oddelení. Rodičia ma chodili navštevovať, raz som povedala mame, aby ma odtiaľ zobrala, lebo sa tam zbláznim. Doktor odporúčal, aby ma nejaký čas  nenavštívili. Musela som absolvovať aj elektrošoky. Pamätám si veľmi dobre na situáciu, keď ma pustili do areálu sa poprechádzať a ja som vtedy z hĺbky zlomeného srdca volala k Bohu, aby ma zachránil a pomohol mi. Pripomenulo sa mi  Slovo zo Žalmu:

      “ Blízky je Hospodin tým, čo sú skrúšeného srdca a pomáha tým, čo sú ubitého ducha. “   Žalm 34:19

Poprosila som Boha o pomoc. Prišiel pokoj, stav sa mi začal zlepšovať a onedlho ma pustili domov.

Pozitívna zmena

Znovu som začala chodiť do cirkvi, ale ešte stále som žila dvojitý život. Až po čase som sa rozhodla len pre Boha. Žiaľ, proces môjho vnútorného uzdravenia bol dlhší. Na psychiatrii som sa ocitla ešte dvakrát. Pri rozhovore s pastorom Gabrielom som si uvedomila, že na môj život majú vplyv generačné kliatby – stará mama z otcovej strany mala tiež psychické problémy. Rozhodla som sa, že chcem byť úplne slobodná, s pastorom sme sa modlili, odmietla som všetky diagnózy a verím, že som v ranách Ježiša Krista uzdravená.

Od poslednej hospitalizácie prešli už 4 roky. Vďaka Bohu, cítim sa dobre, mám sa dobre. A keď príde nejaká úzkosť a depresia, čítam si a vyznávam nahlas Božie Slovo, ktoré je liekom pre srdce, dušu a celé telo.

          “ Lebo ja znám myšlienky, ktoré myslím o vás, hovorí Hospodin, myšlienky pokoja a nie zlého, aby som vám dal šťastnú budúcnosť a vaše očakávanie. “    Jeremiáš 29:11

Som vďačná Bohu, za všetko, čo pre mňa urobil. Dal to najcennejšie, čo mal, svojho Syna, Ježiša Krista, ktorý zomrel na Golgote na kríži za moje a Tvoje hriechy, za moje a Tvoje choroby. Ak mu otvoríme svoje srdce, v Ňom máme odpustenie hriechov a Jeho ranami sme uzdravení.

      “ Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou. “           Zj. 3:20

Kresťanské spoločenstvo Poprad
Moyzesova 27 (3368/25), 058 01 Poprad (V areáli OSBD za Kauflandom)
IBAN: SK21 7500 0000 0040 0792 9670
©2019 Kresťanské spoločenstvo Poprad, všetky práva vyhradené.