VEČNÝ
V závere jednej z prvých letničných bohoslužieb, ktoré som navštívil, sa ma kazateľ opýtal: „Veríte, že ste hriešnik?“ V tom čase som bol profesionálnym filozofom a práve som dokončil svoju dizertačnú prácu na tému „Definície“ na Cambridge University. Okamžite som v mysli prebehol niekoľko rôznych možných definícií slova „hriešnik.“ Každá z nich sa ma presne týkala! Takže som odpovedal: „Áno, verím, že som hriešnik!“
Kazateľ sa ma potom opýtal: „Veríte, že Kristus zomrel za vaše hriechy?“ Premyslel som si to, a potom som odpovedal: „Aby som vám pravdu povedal, nechápem, čo by mohla mať smrť Ježiša Krista pred devätnástimi storočiami spoločné s hriechmi, ktoré som za svojho života spáchal.“
Kazateľ bol dosť múdry, aby sa so mnou nehádal, ale som si istý, že sa za mňa modlil! O niekoľko dní neskôr som mal mocné stretnutie s Ježišom Kristom, ktoré zmenilo celkové smerovanie môjho života. Predovšetkým, Biblia sa stala pre mňa živou, zmysluplnou knihou.
O nejaký čas neskôr som čítal v Liste Židom 9:14, že: „Kristus … mocou večného Ducha samého seba obetoval Bohu v bezvadnú obeť.“ Zrazu som pochopil významnosť slova „večný“. Jeho význam je oveľa širší ako len niečo, čo trvá extrémne dlhý čas. Označuje niečo, čo je nad a za obmedzeniami času – niečo, čo zahŕňa minulosť, súčasnosť a budúcnosť.
Keď sa Ježiš obetoval na kríži, Jeho obeť nebola obmedzená len k času, kedy zomrel. Zahŕňala hriechy všetkých ľudí všetkých vekov – minulých, súčasných a budúcich. Pokrývala hriechy, ktoré som mal spáchať o devätnásť storočí neskôr.
Grécke prídavné meno „večný“ má nezmerateľnú hĺbku významu. Je odvodené od podstatného mena aion, z ktorého vzniklo anglické slovo“aeon“ (=éra). Aion je mierou času a vyskytuje sa v množstve výrazov, napríklad v nasledujúcich doslovných prekladoch:
Žid 7:24 „ naveky“ (NKJ „navždy“) – to znamená počas trvania tohto veku.
Júda 1:25 „pred všetkými vekmi, aj teraz, i na všetky veky (NKJ „teraz i naveky“).
Gal 1:5 „na veky vekov“ (NKJ „na večné veky“).
Je zrejmé, že anglické preklady ani len nezačínajú vyjadrovať hĺbku významu gréckych pojmov. Tieto výrazy – a mnohé ďalšie – ma napĺňajú úžasom. Cítim sa ako kvapka vlahy zachytená nad bezodnou priepasťou, ktorá oddeľuje dve hory, príliš vysoké pre mňa, aby som na ne vyliezol. Moja myseľ nemôže plne pochopiť, že by mohol existovať vek, ktorý by sa skladal z ďalších vekov, nieto ešte že existujú veky, ktoré sa skladajú z takýchto vekov. A predsa ich Duch Svätý všetky obsiahne, počnúc od nemerateľnej minulosti až po nemerateľnú budúcnosť.
Začínam novým spôsobom chápať oslovenie, ktorým je Boh nekonečne uctievaný v nebesiach: (Zj 4:8):
„Pán Boh Všemohúci, ktorý (večne) bol, ktorý je, a ktorý príde!“
VŠEVEDÚCI
S večnou povahou Svätého Ducha je úzko spojená Jeho vševedúcnosť. V Jánovi 3:20 nás apoštol stavia zoči-voči hlbokému, a predsa jednoduchému zjaveniu: Boh všetko vie. Neexistuje nič, čo by Boh nevedel. Od najmenšieho hmyzu na zemi až po najvzdialenejšiu hviezdu vo vesmíre – neexistuje nič, čo by Boh úplne nepoznal.
Boh o nás vie veci, ktoré o sebe ani my sami nevieme. Napríklad, vie, koľko vlasov má každý z nás na hlave
Boh poznal počet obyvateľov mesta Ninive (Jonáš 4:11). On nielenže vedel, ale aj riadil, rast ricínovníka, ktorý zatieňoval Jonáša. On taktiež vedel – a riadil – činnosť červíka, ktorý spôsobil, že rastlina uschla (Jonáš 4:6-7).
V 1. Korintským 2:9-10 Pavol hovorí o veciach, ktoré „oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeka nevstúpili.“ Potom pokračuje: „Ale Boh nám ich zjavil cez svojho Ducha. Lebo Duch skúma všetko, aj hlbokosti Božie.“
Svätý Duch premeriava najhlbšie hĺbky a najvyššie výšky všetkého, čo bolo, čo je, aj toho, čo má prísť. Jeho poznanie je nekonečné. Práve vo svetle tohto Jeho nekonečného poznania musíme byť, každý z nás, pripravení vydať Bohu za seba odpočet. „A nieto tvora skrytého pred Jeho zrakom, ale všetky veci sú obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa musíme zodpovedať“ (Žid 4:13).
Nadprirodzené poznanie a múdrosť Svätého Ducha sa prejavovali nielen v začiatkoch Ježišovej služby, ale najviac práve pri Jeho jednaní s Judášom Iškariotským. Keď učeníci povedali Ježišovi: „Uverili sme a vieme, že Ty si Kristus (Mesiáš), Syn živého Boha“ (Jn 6:69), dal im Ježiš odpoveď, ktorá odhalila, že to, že je Mesiáš vypôsobí, že Ho jeden z Jeho vlastných nasledovníkov zradí: – „Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol.“ Hovoril o Judášovi Iškariotskom, synovi Šimonovom, lebo to bol on, jeden z dvanástich, ktorý Ho mal zradiť (Jn 6:70-71). – Ježiš Duchom Svätým vedel, že ho Judáš zradí, ešte skôr, ako to vedel sám Judáš.
Judáš ani nemohol uskutočniť svoj plán, kým Ježiš nevyslovil slovo, ktorým ho uvoľnil, aby to urobil. Pri Poslednej večeri Ježiš varoval svojich učeníkov: „Jeden z vás ma zradí.“ Keď sa ho pýtali, kto to bude, Ježiš im odpovedal: „Ten je to, komu podám omočenú skyvu.“ A omočiac skyvu, podal ju Judášovi Iškariotskému. A hneď po tej skyve vstúpil satan do neho. Vtedy mu Ježiš riekol: „Čo robíš, rob rýchlo.“ Keď dostal skyvu chleba, Judáš rýchlo vyšiel – aby zradil Ježiša (Jn 13:21-30).
Som užasnutý, keď si uvedomím, že Judáš nemohol uskutočniť svoj plán zradiť Ježiša, kým Ježiš sám nevyslovil slovo, ktorým ho uvoľnil, aby to urobil. Počas celej tejto scény, kontrolu nemal ten, ktorý zrádzal, ale ten, ktorý mal byť zradený.
Keď pochopíme úplnosť Božieho poznania – a zvlášť Jeho schopnosť vedieť veci dopredu – dáva nám to istotu, že bez ohľadu na to, čo sa deje, Boh nie je nikdy zaskočený. V nebeskom kráľovstve neexistuje nič také ako nepredvídateľný problém. Boh nielenže už od počiatku pozná koniec, On sám je aj Počiatok, aj Koniec (Zj 21:6). A je vždy v celkovej nadvláde. Predovšetkým, Boh pozná tých, ktorých si vybral, aby s Ním boli vo večnosti. „Lebo ktorých Boh vopred poznal, tých aj predurčil na vernú podobu obrazu svojho Syna, aby On bol prvorodený medzi mnohými bratmi“ (Rim 8:29).
Ak vďaka zľutovaniu a milosti Božej sa nám podarí dostať sa do toho slávneho, večného cieľového miesta, Ježiš nikoho neprivíta slovami: „Nikdy som si nemyslel, že Ťa tu uvidím!“ Skôr povie: „Dieťa moje, už na teba čakám. Nemohli sme si zasadnúť k svadobnej hostine, kým si neprišiel.“ Myslím, že na tej slávnostnej hostine bude každé miesto označené menom človeka, pre ktorého je pripravené.
Kým sa naplní počet vykúpených, Boh vyčkáva s úžasnou trpezlivosťou: „lebo nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie“
(2 Pt 3:9).
VŠADEPRÍTOMNÝ
Keď hovoríme, že Boh je všadeprítomný, myslíme tým, že je prítomný všade v tom istom čase. V Jeremiášovi 23:23-24 Boh sám potvrdzuje toto: „Či som ja Bohom zblízka – znie výrok Hospodinov – a nie aj Bohom zďaleka? Či sa môže niekto tak skryť v úkrytoch, aby som ho nevidel? – znie výrok Hospodinov – Či ja nenaplňujem nebo i zem? – znie výrok Hospodinov.“
Ako to môže byť? Vieme, že Boh je posadený na svojom tróne v nebesiach s Ježišom po svojej pravej ruke. Ako potom môže napĺňať nebo i zem svojou prítomnosťou?
V Žalme 139:7-12 Dávid ponúka odpoveď. Najskôr sa pýta: Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha? Pred Tvojou tvárou kamže utekať?
Toto odhaľuje, že prostredníctvom svojho Ducha môže byť Boh prítomný všade v tom istom čase. Potom Dávid pripája živé detaily:
Keby som vystúpil na nebesá, tam si Ty; Keby som si ustlal v záhrobí, aj tam si Ty. Keby som si vzal krídla rannej zory a býval pri najvzdialenejšom mori, aj tam by ma odprevadila Tvoja ruka a Tvoja pravica by ma uchopila. Keby som povedal: Nech ma aspoň tma zahalí. Ešte aj noc bude svetlom vôkol mňa. Vskutku, ani tma neukryje pred Tebou, ale noc žiari ako deň; aj tma, aj svetlo sú pre Teba rovnaké.
Nezáleží na tom, kam by sme šli, Boh je tam skrze svojho Ducha – neviditeľný, často zmyslami nepostrehnuteľný, ale ako taký, ktorému sa nedá uniknúť. Pre neveriaceho môže byť toto hrozná myšlienka, ale pre veriaceho je to upokojujúca, posilňujúca istota. Nezáleží na tom, kde by sme sa mohli ocitnúť, „aj tam ma Tvoja ruka odprevadí, a Tvoja pravica ma uchopí.“
V Novej zmluve Ježiš sám dáva toto uistenie: „Neopustím Ťa, ani nezanechám“ (Žid 13:5). Niekedy si nijakým spôsobom nemusíme byť vedomí Jeho prítomnosti, ale skrze Ducha Svätého On je tam. Naše okolie sa môže javiť ako úplná tma, ale „ani tma neukryje pred Tebou …“
Každý z nás si potrebuje pestovať takú vnútornú citlivosť na Svätého Ducha, ktorá nie je závislá od dôkazov našich fyzických zmyslov. Keď nám naše zmysly nehovoria nič o Jeho prítomnosti, alebo sa dokonca zdá, že ju popierajú, v najvnútornejšej hĺbke nášho ducha by mala byť oblasť, ktorá udržiava nepretržité uvedomovanie si prítomnosti Svätého Ducha. Potom lepšie pochopíme, prečo je nazývaný aj „Tešiteľ“ alebo „Radca.“
Nie je vhodnejší spôsob, ako ukončiť tento článok, než poďakovať Otcovi a Synovi za to, že nám poslali Svätého Ducha. Pripojíš sa ku mne?
Autor: Derek Prince, preklad: Alena Bončová