15.3.2019 na stretnutí žien sa Majka Mináriková, pastorova manželka, prihovorila k dievčatám, ženám, mamám a starým mamám.
Všetky prichádzajúce dostali pri vstupe malý darček – kartičku, na ktorej sú tieto slová:
Myšlienky, ktoré majú moc
Stráž svoje myšlienky, pretože z nich pramenia slová.
Stráž svoje slová, pretože neskôr sa stanú skutkami.
Stráž svoje skutky, pretože sú základom návykov.
Stráž svoje návyky, pretože ony vytvoria tvoj charakter.
Stráž svoj charakter, pretože on určí tvoj osud.
Zmeň myslenie a zmeníš celý svoj svet.
Trápenie vyčerpáva, radosť posilňuje, preto:
Raduj sa v Pánovi vždy, raduj sa!
Na Neho uvaľ všetky svoje starosti,
lebo On sa stará o teba.
Majka hovorila o jazyku – malom úde, ktorý ak sa používa nesprávne, vie narobiť veľa zla. Hovorí sa o tom v 3. kapitole listu Jakuba. Jazyk je malé kormidlo a smeruje náš život dobrým, alebo zlým smerom. My ženy vieme niekedy dobre „pichnúť“ jazykom a to vypôsobí zlo a nezhody. Keď hovoríme uštipačne, je plný smrtiaceho jedu. Malo by z nás vychádzať len dobrorečenie. Ale je to proces. Ak povieme niečo zlé, potrebujeme urobiť pokánie – popýtať Boha o odpustenie, zrušiť tie slová v Mene Ježiš a nahradiť ich novými – dobrými. Čítajme Božie slovo – aspoň jeden verš denne. Aj keď je uponáhľaná doba, nedajme si zobrať vzťah s Bohom. Napríklad môžeme s Bohom hovoriť pri upratovaní, umývaní riadu… Povedzme: „ Pane, chcem robiť veci tak, ako sa páči Tebe.“
Ovocia svojich úst sa nasýti žalúdok človeka a z výnosu svojich perí sa naje dosýta. Smrť i život sú v moci jazyka a kto ho miluje, okúsi jeho ovocie. Prísl. 18:20-21
Z toho, čo rozprávame, sa nasýti aj náš život. Nehovorme: „Ja mávam migrény, no, už je to tak, ja už nevládzem.“ Povedzme: „Som od tohto slobodná, Ježiš ma oslobodil.“ Pracujme na tom, že sa chceme zmeniť. Keď človek vydrží robiť veci 21 dní, stane sa mu to návykom. Hovorme dobre o veciach, ktoré máme zasľúbené. Máme to hovoriť, aj keď to nevidíme ? Áno. Aj keď to necítime, Boh nám to zasľúbil. Povedzme: „Pane, ja ti verím.“
Potrebujeme rozmýšľať dobre. Nepustiť ducha strachu do svojho života. Vedome stopnúť zlé a pesimistické myšlienky a neprepadnúť útlaku. Ľudia nás mnohokrát dajú dole. Ale my sa rozhodnime hovoriť dobre o sebe, aj o iných. Poprosme Boha, aby nám v tom pomohol. On nám zasľúbil dobrú budúcnosť. Povolávajme ju: „ Ďakujem ti, Bože, že uvidím víťazstvo.“ Posilnime sa v Pánovi. Ak sa nám aj niečo nepodarí, povedzme si: „Nabudúce to už bude lepšie.“ Nerobme veci z vlastnej sily, ale uvaľme veci na Pána.
Keď sme nahnevané, radšej nič nehovorme. Keith Moore hovorí, že naše slová majú väčšiu váhu v našom živote, ako slová kohokoľvek iného. Majú väčšiu váhu aj nad Božím slovom – ak poviem, že neverím, že Božie slovo je pravda – tak to Slovo anulujem. Preto nehovorme: „ Mne to nefunguje, ja tomu neverím.“ Ale: „Pane, ja to ešte nevidím, ukáž mi, kde robím chybu.“
Nie je podstatné to, čo mi urobí človek, ale ako sa ja zachovám. Na tých situáciách sa cvičím. Ak nám niekto povie zlé veci, zrušme tie slová a odovzdajme ho Bohu. Nemusíme mať vzťah s niekým, kto nám nerobí dobre. Nech sa duša negatívneho človeka neodzrkadlí na našom živote. Myseľ vie zmeniť štruktúru mozgu. Hovorme k problému, nie o probléme. Nie: „Bolí ma hlava.“ Ale: „Bolesť hlavy, odíď, v Mene Ježiš.“
Vyznávajme, že máme ducha tichosti a krotkosti. Nasmerujme svoj život dobrým smerom. Naučme sa aj „otriasť“ a ísť ďalej. Ak sme vyznali hriech, Boh nám to odpustil a zabudol. Vykazujme aj ducha sebaľútosti, vyplakávania. Ak si vo vzťahu povieme „odpusť mi,“ už potom tú chybu viacej nepripomínajme. Toxické myšlienky skracujú život. Podriaďme svoj život disciplíne. Vedome sa rozhodnime, na čo budeme myslieť: „ Budem myslieť na dobré veci.“
Nepusťme do svojho života strach o deti. Prepusťme deti. Ako postupne rastú, dávajme im väčšiu slobodu. Odovzdajme ich Bohu:
„Ďakujem ti Pane, že ty ochraňuješ moje deti.“ Služba ženy je v prvom rade služba v rodine. Čo investuješ a zasievaš do detí, to zožneš. Povolávaj dobré veci pre deti. Urobme si čas na Boha, na rodinu. Pokladajme druhých za hodnejších od seba. Koreňom posudzovania a odsudzovania je pýcha. Buďme zbožné a majme postoj pokory.
Vaša reč nech je vždy milá, duchaplná, aby ste vedeli, ako máte každému odpovedať. Kol. 4:6
Modlime sa: „ Pane, daj mi múdrosť, čo povedať, komu povedať, kedy povedať a ako povedať. Postav stráž mojim ústam, aby som vedela dobre hovoriť.“ Aj keď ti niekto ubližuje, ty mu odpovedaj láskou. Ale ak to presiahne hranicu, potrebuješ sa brániť. Slová povedané v hneve sa minú účinku. Hovorme v pokoji.
Vysloboďme sa od generačných a familiárnych duchov. Nedajme sa natlačiť do vecí, ktoré nechceme. Nedajme sa zmanipulovať. Robme tak, ako to chce Boh. Ani my netlačme ľudí do ničoho. Dajme slobodu aj deťom. Majme jasné a slobodné vzťahy s rodinou.
Čakať je lepšie, ako zle odpovedať. Nedajme sa ubiť. Keď sme v tlakoch, meníme obraz o sebe. Vtedy buďme ticho a opakujme si Božiu abecedu: „ Som Bohom prijatá. Som cenná. Som milovaná“….
Bohabojná žena je pracovitá. Buďme poriadkumilovné. Učme tomu aj deti. Starajme sa aj o svoj zovňajšok, no nezabudnime, že dôležitá je premena charakteru. A to je práca na celý život. Múdro sa stravujme a hýbme sa.
Majka je milá, príjemná a požehnaná žena. Rozprávala rýchlo a tak nám stihla povedať ešte veľa povzbudivých slov. Nech vykonajú posun dopredu v našich životoch.