Argentínske prebudenie

Prvé veľké kresťanské prebudenie nastalo v Argentíne v rokoch 1954 – 1957 príchodom amerického laického evanjelistu Tommyho Hicksa. Ten usporiadal v týchto rokoch viaceré evanjelizačné kampane v Buenos Aires, na ktorých sa zúčastnilo naraz vyše 100 000 ľudí, keď naplnil najväčší futbalový štadión v zemi. Masy ľudí, ktorí sa na štadión nezmestili, museli odísť. Počas týchto ťažení sa obrátilo desaťtisíce ľudí a tisícky ich prijalo zázračné uzdravenie.

Prvýkrát sa stalo, že Argentínska biblická spoločnosť vyčerpala všetky zásoby Biblií pre vysoký dopyt. Hicks vyzval pastorov, aby verili vo väčšie veci od Boha, a tie sa aj začali diať. Po niekoľkých rokoch nárastu evanjelikálnych znovuzrodených zborov sa cirkev v Argentíne vrátila do režimu, kedy sa opäť zastavil rast. Od 60-tych do začiatku 80-tych rokov fungoval v krajine tzv. „udržiavací režim“.

V roku 1833 stratili Argentínčania Falklandské ostrovy (Malvíny) obsadené Veľkou Britániou. Krajina potom bola dlho zmietaná chaosom. Definitívne bola zjednotená až v roku 1861. V roku 1982 viedla Argentína neúspešnú vojnu s Britániou o Falklandské ostrovy, čo na druhej strane viedlo k pádu vojenskej vlády a postupnej obnove demokracie. Claudio Freidzon uvádza, že Argentínu na prebudenie pripravil žiaľ a smútok z prehranej vojny o Malvínske ostrovy. Argentínčania si boli istí, že vojnu s Anglickom vyhrajú. Porážka otriasla pýchou Argentínčanov. Vo vojne zomrelo veľa nevinných mladých mužov. Celá Argentína prežívala napätie a hlboký smútok nad obeťami. Z duchovného hľadiska práve táto situácia viedla k otvoreniu sŕdc mnohých ľudí pre evanjelium.

Nové prebudenie v Argentíne nastáva až príchodom Carlosa Annacondiu. Obrátil sa v roku 1979 na kázanie Manuela Ruiza, toho času panamského veľvyslanca v Bolívii. Duchovne a pastoračne ho vybudoval pastor Gomelsky a o päť rokov už viedol najväčšie evanjelizácie v krajine.

Sergio Scataaglini popisuje priebeh prebudenia, ako začal v zbore svojho otca v La Plate zvanom Puerta del Cielo (Brána do neba). Zbor sa modlil za veľkú žatvu. Mladí ľudia na večerných a celonočných modlitebných stretnutiach trávili veľa času v prímluvách za hynúcich. Prijali proroctvo, že sa majú pripraviť na lavínu obrátených. V marci 1984 začali prípravy na evanjelizačnú kampaň v La Plate.

Carlos Annacondia

Alberto Scataglini prijal víziu vtedy jemu ešte neznámeho evanjelistu C. Annacondiu, podriadil sa mu ako pastor s tým, že čo bude potrebovať, všetko urobia aj s ostatnými zbormi v meste. Celé prípravy, ktoré pred tým trvali pol roka, teraz rozhodli a zvládli za dva týždne. Modlili sa za voľný pozemok, rôzne povolenia a proti prekážkam, ktoré vyvstali. Evanjelizácie prebiehali na voľnom priestranstve, kde bolo pódium pre kazateľa a tím chvál. Vedľa bol postavený stan slúžiaci k oslobodzovaniu od démonov vopred vybranými služobníkmi.

Po chválach a kristocentrickej kázni Annacondia začal vyháňať démonov a plošne oslobodzovať ľudí od ich vplyvov. Tých, ktorí potrebovali osobnú službu, odviedli, prípadne odniesli do stanu, kde sa im individuálne slúžilo. Nasledovala výzva k obráteniu, modlitby za chorých, prípadne za krst Svätým Duchom. Zhromaždenia trvali do 2.– 3. hodiny ráno. Nikdy nechýbali svedectvá o oslobodení a uzdravení ľudí, ktoré sa udiali na zhromaždení. Táto prvá kampaň v La Plate trvala 6 mesiacov a obrátilo sa behom nej viac ako 50 000 ľudí. Po kampani niektorí starí kresťania v zboroch boli sklamaní, lebo stratili svoje postavenie, cirkvi sa rozrástli, úplne boli prevalcované novoobrátenými ľuďmi hladnými po Slove. Bohoslužby boli každý deň, nasledovalo obrovské pastoračné zaťaženie. Bolo treba osobne poslúžiť a modliť sa za konkrétne potreby veľkého zástupu novoobrátených ľudí. Dva roky bez prestávky každý deň slúžili a kázali, aby sa postarali o novoobrátených kresťanov, zakladali stále nové stanice zboru. Bolo treba zaplatiť cenu za prebudenie v sebavydaní sa k službe novým bratom a sestrám. Zbory sa celkom zmenili, pastori prestali byť bežne dostupní v zbore pre bratov a videli ich len počas kázania a služby na bohoslužbách. Bolo sa treba preorientovať, že všetko, čo bolo malé, je teraz veľké.

Zbor Pabla Derseho v Buenos Aires za rok 1986 narástol o štyridsaťtri percent a v roku 1987 o šesťdesiatpäť percent. Zbory vyrástli do značných rozmerov. Pastor Regee viedol zhromaždenia s počtom cca 70 000 členov v meste Olivos na viacerých miestach pre nedostatok kapacity miestností.

Sila modlitby

Hector Gimenez vybudoval v centra Buenos Aires zbor s 20 000 členmi v období kratšom než 6 mesiacov. Vznikli tzv. „odstredivé zbory“, ktoré nečakajú, že ľudia prídu na jedno miesto, ale služobníci zboru idú za ľuďmi a robia zhromaždenia na rôznych miestach v rôznom čase podľa potrieb ľudí. Napríklad taxikári majú zhromaždenie o tretej hodine ráno v kinosále, lebo pracovne im to najlepšie vyhovuje. Gimenez získal kiná a kultúrne domy v Buenos Aires, kde opakovane prebiehali bohoslužby každú hodinu dvadsaťštyrikrát za deň. Základnou a hlavnou zložkou na Gimenezových bohoslužbách je modlitba. Ľudia sa do zhromaždenia prichádzajú modliť a tiež žiadajú o modlitbu. Nikto v zbore nie je len pasívnym členom, každý sa modlí.

Guillermo Prein postavil svoju službu na základe, že treba slúžiť ako Ježiš, najprv majú byť demonštrované znamenia a zázraky, až potom výzva k obráteniu, lebo aj neveriaci má byť milovaný a treba mu poslúžiť. V jeho zbore prídu členovia radšej na modlitebné stretnutie ako na biblické vyučovanie. Pochopili, že modlitba je mocný nástroj k dosahovaniu výsledkov v boji proti satanovi.

Omar Cabrera, ktorý vyštudoval teológiu v USA, slúžil nepretržite 543 dní v Buenos Aires, no potom vyhorel a stiahol sa zo služby. Po čase, keď sa upokojil, rýchlo sa opäť vrátil do služby, ale nešiel slúžiť do existujúcich zborov, ale podľa svojej vízie odišiel pracovať medzi katolíkov, aby sa obrátili. Zasiahol 150 000 ľudí, ktorí sa obrátili z katolíckej tradície a modloslužby. Pracoval odlišne ako všetci iní služobníci, za čo ho aj mnohí z iných zborov ohovárali a kritizovali, no neskôr ho prosili o odpustenie. Týždenne prejazdil aj 3 000 km. Jeden týždeň evanjelizoval, dva až tri dni vyučoval novoobrátených a potom išiel do iného mesta. Takto obchádzal krajinu a vybudoval veľa zborov. Silvoso o ňom píše, že pred zaujatím nového mesta pri svojom ťažení venoval veľký dôraz na bojovné modlitby a duchovný boj, keď sa na niekoľko dní až týždeň zavrel v hotelovej izbe v meste, kde chcel evanjelizovať, aby rozpoznal duchovné mocnosti, ktoré potom zväzoval na ich konkrétnom území. Keď cítil víťazstvo, vyšiel na verejnosť a vyhlásil ľuďom slobodu k obráteniu, čo sa húfne dialo. Na svojich zhromaždeniach pravidelne povzbudzoval ľudí, aby sa už pri príchode do zhromaždenia začali modliť a prevzali duchovnú autoritu na danom mieste, potom sú aj bohoslužby dynamické a občerstvujúce.

Duchovný boj

Peter Wágner, ktorý študoval argentínske prebudenie, uvádza, že sú celé mestá, ktoré svoju novodobú históriu rozdeľujú na obdobia: „pred Annacondiom“ a „po Annacondiovi“. Zároveň uvádza, že prebudenie v Argentíne sa odvíja a úzko súvisí s osobou Carlosa Annacondiu. Úspech a dĺžku prebudenia pripisuje: neopusteniu stálych evanjelizačných ťažení v moci, dôrazu na medzizborovú jednotu a spojeniu sa s ostatnými vedúcimi argentínskeho prebudenia. No najvážnejší faktor trvania prebudenia vidí v duchovnom boji a vyháňaní démonov. Annacondia získal svojou službou prirodzenú autoritu a rešpekt, čím ho bez ohľadu na denominácie nasledovali pastori túžiaci po prebudení. Mnohí sa túžili od neho učiť duchovnému boju a spoločne sa s ním modliť. O tom píše aj Claudio Freidzon, ako vstúpil k nemu do učeníckeho vzťahu, kde sa s inými pastormi nechal vyučovať a spoločne sa modlili nad mapou Argentíny za prebudenie v každej časti krajiny.

Norberto Carlini popisuje evanjelizačnú kampaň Annacondiu v Rosáriu v novembri 1985. Na začiatku kampane bol veľmi silný duchovný odpor voči posolstvu evanjelia, ale po 15 dňoch sa veľmi silno začali prejavovať démoni a v „stane prvej pomoci“ bolo treba intenzívne slúžiť démonizovaným. Potom citeľne nastal duchovný prielom a masy ľudí ďalších 45 dní prichádzali s plačom na výzvu dopredu prijať Ježiša. Aj po skončení kampane zbory v Rosáriu pokračovali v evanjelizačnej činnosti, všetky cirkvi ďalej evanjelizovali.

Ich konkrétny zbor od evanjelizačnej kampane vyšiel zo svojej budovy a robil evanjelizácie vonku každý deň počas šiestich mesiacov. Ich miestny zbor sa rozrástol natoľko, že museli kúpiť nový pozemok a postaviť novú zborovú budovu. Celú túto premenu mesta a cirkvi pripisuje Carlini, ktorý je predseda rady pastorov v Rosáriu, hlavným črtám Annacondiovej služby:

  • láska k ľuďom, naliehavé volanie k nasledovaniu Krista a vydanosť ľuďom
  • jednanie v duchovnej autorite s démonmi a zjavovanie Božej moci
  • sprevádzanie služby divmi a zázrakmi potvrdzujúcimi posolstvo kázania o Kristovi
  • pokora, s ktorou slúži v jednoduchosti a moci

Carlos Annacondia vždy pred aj počas kampane vedie s modlitebným tímom duchovný boj za mesto, so zväzovaním duchovných mocností povetria nad mestom, prehlasovaním Božej vlády, panstva Ježiša Krista a diablovej porážky. Ako základ pre duchovný boj vychádza zo Slova z Písma uvedenom v druhej kapitole listu apoštola Pavla Korinťanom: „A ak je zakryté naše evanjelium, zakryté je u tých, ktorí hynú, u ktorých boh tohto sveta oslepil zmysly, zmysly neveriacich, aby sa im nezablesklo osvietenie evanjelia slávy Kristovej, ktorý je obrazom Boha„. (2Kor 4:3-4) Ľudia sú duchovne slepí, preto je v modlitebnom boji dôležité odzbrojiť nepriateľa a uchvátiť naspäť to, čo ukradol. Keď je odstránená duchovná slepota z ľudí, nič im nebráni, aby kladne reagovali na výzvu k obráteniu sa, aby sa dali zachrániť z tohto diablom skazeného pokolenia.

V Santiagu del Estero po ťažkom duchovnom boji pri následnej 40-dennej evanjelizačnej kampani uverilo a vydalo svoj život Ježišovi 26 000 z 200 000 ľudí, ktorí v tejto provincii žijú. Annacondia sa na všetkých evanjelizačných zhromaždeniach vždy snažil najprv rozdrtiť duchovným bojom hadovi hlavu a tým mu vziať autoritu a múdrosť. To, že to nie je len teória, ukazujú neuveriteľné skúsenosti, keď v meste Mar del Plata po duchovnom boji počas evanjelizačnej kampane zo 400 000 obyvateľov mesta prijalo Pána 83 000, čo znamená dvadsať percent obyvateľstva, nehovoriac o zázrakoch a uzdraveniach sprevádzajúcich kampaň.

Evanjelium v médiach

Veľmi dôležitou súčasťou evanjelizácií v Argentíne bolo zaujať miestne rozhlasové a televízne médiá, čo sa nezaobišlo bez prímluv, modlitieb viery a duchovného boja. Porazením kniežatstiev držiacich médiá v duchovnom boji sa udialo, že rozhlas vysielal evanjelizácie zdarma a televízia len za 30% pôvodnej ceny. Dokonca sa stalo aj to, že nastali problémy s ostatnými vysielačmi a jediný program, ktorý sa dalo v daný deň sledovať, bola evanjelizácia.

Na začiatku deväťdesiatych rokov prišla nová vlna prebudenia do Argentíny skrze Claudia Freidzona. Konali sa ohromné zhromaždenia na štadiónoch so silným pôsobením Svätého Ducha. Táto vlna mala vplyv ako na osvieženie cirkvi, tak na nové obrátenie sa neveriacich. Veľký dôraz bol kladený na obnovenie vzťahu s Duchom Svätým a na búrlivé oslavovanie a uctievanie Pána. Superintendent Assemblies of Gog v Argentíne Jose Manuel Carlos uvádza najväčší význam v znovunaplnení sa cirkvi Svätým Duchom a hlavne pastorov, ktorí z celej krajiny prichádzali do Freidzonovho zboru, aby boli obnovení a posilnení k ďalšej službe. V roku 1997 sa v Argentíne vylial nový prúd prebudenia cez službu Sergia Scatagliniho k rozdúchaniu opätovného prebudenia. Toto vanutie Svätého Ducha bolo zamerané na obnovenie svätosti a osobného posvätenia s dôrazom, že 98% svätosti pre kresťana nestačí.

Výskum agentúry Datafolha tvrdí, že v Latinskej Amerike je akútny nedostatok katolíckych kňazov s priemerom 7 500 farníkov na jedného kňaza, kým celosvetový priemer je podľa údajov Vatikánu 2 677 farníkov na kňaza.

Pre nás je Argentínske prebudenie veľkým príkladom, lebo miestni kresťania vychádzali z podobného duchovného pozadia, ako je u nás. Jeho hlbším štúdiom môžeme prezrieť a pripraviť sa v zápase o stratených v našich podmienkach. Nech tak, ako v Argentíne z nemožného sa stalo možné, aj my sa vieme nadchnúť v práci pre Nebeské ciele.

Ing. Peter Minárik, (07. 09. 2007)

Kresťanské spoločenstvo Poprad
Moyzesova 27 (3368/25), 058 01 Poprad (V areáli OSBD za Kauflandom)
IBAN: SK21 7500 0000 0040 0792 9670
©2019 Kresťanské spoločenstvo Poprad, všetky práva vyhradené.