Príbehy ľudí

V januári – 13-teho boli 3 roky, čo ma zrazilo auto.

Vtedy jedna z nich povedala: „Kto sa nedotkne mŕtvej, toho bude chodiť v noci strašiť.“

Moja babka, mama a aj ja sme mali Parkinsonovu nemoc. Dedičná choroba – kliatba, prechádzala z generácie na generáciu

Vtedy som sa modlieval odvážnu modlitbu: ,,Pane ak je toto všetko čo môžem mať, ak je toto čo zažívam všetko, čo máš pre svoje deti, tak potom radšej nechcem žiť! Urob niečo Bože, lebo tu umriem! “

Volám sa Ľuboš a pochádzam z malého mestečka pod Tatrami. Pochádzam z katolíckej rodiny, takže niečo o Bohu som vedel aj som čítaval Sväté písmo.

Boh odpovedá na naše modlitby.

Pán primár, ktorý ma vyšetroval na príjme, sa tváril veľmi divne. Jeho slová, ktoré mi povedal, mi vohnali slzy do očí. Povedal niečo v tom zmysle: „mali ste si to dobre rozmyslieť a naplánovať, nedávne tehotenstvo, konizácia (operácia na krčku maternice) a veď doma máte tri zdravé deti...“

Vtedy jedna z nich povedala: „Kto sa nedotkne mŕtvej, toho bude chodiť v noci strašiť.“

V roku 2011 som sa naučila, že Boh nám pomôže prekonať každú situáciu tak, aby nám to bolo na dobré a nenaloží na nás viac ako unesieme.

Nechápal som, že môj prípad je choroba a má dokonca meno, alkoholizmus a gamblerstvo - diagnóza F63 a lieči sa to ako závislosť v odbornom ústave. Mne vyhŕkli slzy ako hrach a pomyslel som si, či naozaj mám nádej sa z tohto po tých dlhých 12. rokoch beznádeje, krádeží, bitiek, klamstva a iných vecí dostať a uzdraviť.

V januári – 13-teho boli 3 roky, čo ma zrazilo auto.

Na internáte som bola často sama. Doľahol na mňa smútok, trápenie, samota a najhorší bol strach! Strach zo smrti. Celý svoj čas som venovala počítaču a internetu, niekedy dlho do noci, len aby som nebola sama...

Otec zavolal sanitku, ja som nevedela, čo sa deje, kde som. Mala som 27 rokov, bola to moja prvá hospitalizácia a práve na psychiatrii. Stav bol vážny. Rodičia ma chodili navštevovať. Raz som povedala mame, aby ma odtiaľ zobrala, lebo sa tam zbláznim.

Vtedy som sa modlieval odvážnu modlitbu: ,,Pane ak je toto všetko čo môžem mať, ak je toto čo zažívam všetko, čo máš pre svoje deti, tak potom radšej nechcem žiť! Urob niečo Bože, lebo tu umriem! “

Dnes 57-ročná Brigitta Mollerová kedysi pristúpila na hru s mocnosťami temnoty a stala sa profesionálnou vešticou.

Moja babka, mama a aj ja sme mali Parkinsonovu nemoc. Dedičná choroba – kliatba, prechádzala z generácie na generáciu