Príbehy ľudí

V januári – 13-teho boli 3 roky, čo ma zrazilo auto.

Vtedy jedna z nich povedala: „Kto sa nedotkne mŕtvej, toho bude chodiť v noci strašiť.“

Moja babka, mama a aj ja sme mali Parkinsonovu nemoc. Dedičná choroba – kliatba, prechádzala z generácie na generáciu

Vtedy som sa modlieval odvážnu modlitbu: ,,Pane ak je toto všetko čo môžem mať, ak je toto čo zažívam všetko, čo máš pre svoje deti, tak potom radšej nechcem žiť! Urob niečo Bože, lebo tu umriem! “

Na internáte som bola často sama. Doľahol na mňa smútok, trápenie, samota a najhorší bol strach! Strach zo smrti. Celý svoj čas som venovala počítaču a internetu, niekedy dlho do noci, len aby som nebola sama...

V roku 2011 som sa naučila, že Boh nám pomôže prekonať každú situáciu tak, aby nám to bolo na dobré a nenaloží na nás viac ako unesieme.

Vtedy jedna z nich povedala: „Kto sa nedotkne mŕtvej, toho bude chodiť v noci strašiť.“

Dnes 57-ročná Brigitta Mollerová kedysi pristúpila na hru s mocnosťami temnoty a stala sa profesionálnou vešticou.

Pán primár, ktorý ma vyšetroval na príjme, sa tváril veľmi divne. Jeho slová, ktoré mi povedal, mi vohnali slzy do očí. Povedal niečo v tom zmysle: „mali ste si to dobre rozmyslieť a naplánovať, nedávne tehotenstvo, konizácia (operácia na krčku maternice) a veď doma máte tri zdravé deti...“

Otec zavolal sanitku, ja som nevedela, čo sa deje, kde som. Mala som 27 rokov, bola to moja prvá hospitalizácia a práve na psychiatrii. Stav bol vážny. Rodičia ma chodili navštevovať. Raz som povedala mame, aby ma odtiaľ zobrala, lebo sa tam zbláznim.

V januári – 13-teho boli 3 roky, čo ma zrazilo auto.

Nechápal som, že môj prípad je choroba a má dokonca meno, alkoholizmus a gamblerstvo - diagnóza F63 a lieči sa to ako závislosť v odbornom ústave. Mne vyhŕkli slzy ako hrach a pomyslel som si, či naozaj mám nádej sa z tohto po tých dlhých 12. rokoch beznádeje, krádeží, bitiek, klamstva a iných vecí dostať a uzdraviť.

Vtedy som sa modlieval odvážnu modlitbu: ,,Pane ak je toto všetko čo môžem mať, ak je toto čo zažívam všetko, čo máš pre svoje deti, tak potom radšej nechcem žiť! Urob niečo Bože, lebo tu umriem! “

Boh odpovedá na naše modlitby.

Moja babka, mama a aj ja sme mali Parkinsonovu nemoc. Dedičná choroba – kliatba, prechádzala z generácie na generáciu

Volám sa Ľuboš a pochádzam z malého mestečka pod Tatrami. Pochádzam z katolíckej rodiny, takže niečo o Bohu som vedel aj som čítaval Sväté písmo.